Ako sa stať ministrom

Autor: Tibor Javor | 9.3.2020 o 18:58 | Karma článku: 11,10 | Prečítané:  4727x

V podstate je úplne jedno, o aké ministerstvo ide. A taktiež je vlastne jedno, aké máte vzdelanie, prax, alebo ako ste začínali. Ak máte o nejaké to kreslo záujem, čítajte ďalej.

Kedysi som chcel byť fanfáristom. Bola to moja vysnená rola v rámci pioniera, do ktorého sme museli povinne vstúpiť. Taký fanfárista bol niekto. Nielen, že sa občas ulial, keď bolo treba trúbiť pred Domom pionierov a mládeže (dnešný prezidentský palác), ale najmä ten honor. Taká fanfára, na sviatočné príležitosti ozdobená červenou vlajkou, to bolo niečo ako dnes Audi Q7. Alebo možno ešte niečo viac.

Fanfáristom som sa nestal, ba ani nástenkárom. Mal som zlý kádrový profil – ak teda ešte viete, čo to znamenalo -  a bol som bývalý skaut. Do pioniera nás zo skautu prevelili povinne, aby nás prevychovali.

Dnes už nikto nikoho neprevychováva, Istanbul máme na háku a ani nik neskúma pôvodnú kvalifikáciu a vzdelanie, ak sa niekto chce stať ministrom. Alebo, aby sme neboli neskromní, aj taký štátny tajomníček stačí. Dnes môže byť ministrom, alebo podobným druhom činovníka, napríklad tréner šermu, bývalý vekslák, majiteľ papiernictva, alebo tlačiarenského stroja. Nie, dobrých anjelov neberú, tí môžu kedykoľvek uletieť. A navyše sú príliš plachí.

Činovníkom, či už fanfáristom, nástenkárom, ministrom, alebo predsedom čohokoľvek, sa musí človek narodiť. Proste to musí mať v génoch. To sa nedá naučiť ani na najdrahšom manažérskom kurze. Tam sa maximálne naučíte nejaký excel, a to nestačí. Mať to v génoch znamená hlavne mať dar zo všetkého urobiť teátro, správne sa mračiť na novinárov, rozhadzovať v rádiu rukami a vedieť rázne zakročiť – trebárs proti polovici vlastnej partie. A to do troch, maximálne do piatich minút.

A potom vám všetko prejde. Ľavou zadnou zrušíte kontrakt na najlepšie stíhačky na svete (čo tam po penále), postavíte bárs aj päťdesiat tisíc betónových krabíc (samozrejme nie za svoje), alebo nalejete desať melónov do podpory regionálnej tlače (ach áno, hovorí vám niečo značka Regionpress?), alebo zhumpľujete železnice, že sa ich už len oplatí poslať do bankrotu. Ale samozrejme pred tým vlaky zadarmo. O autobusoch ani nehovorím.

Aby ste si však nemysleli, že stať sa takým ministrom je jednoduché, pripomeniem, že treba mať správny kádrový profil. No a s tým profilom je to dnes sakramentsky zložité. Musíte na sebe pracovať od mladi, talent a gény nestačia. Musíte napríklad vedieť, kedy a na ktorej chate na Donovaloch je práve párty, Musíte vytušiť, dokedy sa oplatia voziť Hiltky a odkedy je lepšie prejsť na pozemky, Musíte vedieť, že súčiastky sa preclievajú lacnejšie ako celé stroje – veď áno, robila to aj škodovka, keď kdesi na východe rozoberala hotové oktávie, aby to predali niekam na ešte väčší východ tiež akože „na súčiastky“. No a hlavne, musíte mať talent včas prelietať zo strany do strany. Nie ako ten dobrý anjel, čo si len tak sedí v Poprade na konári a je mu dobre.

Ja viem, že sa nikdy ministrom a ani iným činovníkom nestanem. Nemám na to gény ani žalúdok. I keď stať sa takým fanfáristom, by nebolo zlé. Všetko by som vytrúbil, a to ešte za štátne peniaze.

Tento blog bol pôvodne publikovaný dnes ráno. Žiaľ pre nenávistné komentáre jedného človeka som ho pred chvíľou stiahol, a dávam ho teraz ešte raz. Dúfam, že to redakcia bude tolerovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Historička architektúry: Čo sa deje v Tatrách, to by si v Alpách nedovolili

Henrieta Moravčíková o vývoji v národnom parku.

Gröhling neodstúpi, prácu by teraz napísal lepšie

Ministra mrzí, že téma diplomových prác sa politizuje.

CYNICKÁ OBLUDA

S Igorom nevybabreš

Vláda bude dostávať údaje od operátorov, aby pod hrozbou pokuty kontrolovala ľudí vracajúcich sa zo zahraničia.


Už ste čítali?