Ó, Bože, kam sme to klesli. Ťažko povedať, čo tým Igor myslí. Veď predsa jeho „partaj“ pozostáva prevažne z „nezávislých osobností“. A z nich bude skladať vládu a nominovať ich do vedúcich pozícií v štátnej správe. Chce poskladať stabilnú vládu. A taká musí byť predsa postavená na dôvere a profesionalite a nie na strachu.
Na inštitucionalizovanie tohto strachu, ako vyplýva z kontextu spomínaného rozhovoru, zrejme nebude mať problém využiť aj SIS a podobné inštitúcie. Nepripomína to tak trocha byt na Vazovovej?
Z vlastnej skúsenosti viem, že už teraz nie je nik z rozhodujúcich úradníkov schopný a ochotný prijať individuálnu zodpovednosť a robiť zo svojej pozície rozhodnutia. Každé rozhodnutie musí byť už dnes podložené a „vypodpisované“ krížom cez celé ministerstvo, čo proces rozhodovania spomaľuje, ak nie blokuje. Už teraz sa na každú „volovinu“ robí elektronická aukcia a úradník nie je oprávnený objednať ani toaleťák. Zažil som, že IT oddelenie nemohlo objednať tonery do tlačiarní, lebo nebol „vysúťažený“ dodávateľ. Tak sa netlačilo.
Vidno, že Igor a jeho suita poväčšine nemajú absolútne predstavu, ako to na ministerstvách funguje, respektíve prečo to funguje tak, ako to funguje. V onom rozhovore tvrdí, že úradníci musia mať strach, že im Matovič ide „po krku“. A pritom má nastať „očista“. Kto mu však dobrovoľne do takejto slučky hlavu strčí? A prečo pracuje s predpokladom, že všetci sú iba gauneri a zlodeji? Odkiaľ to vie? Čo už zabudol, ako doviezol tlačiarenský stroj rozložený na súčiastky, aby ušetril na cle?
Igor, zdá sa, je naozaj mimo. Chce ísť po „malých rybách“, lebo nevie, ako na tie veľké. Áno, pár väčších rýb snáď chytí, ale tie skutočne najväčšie plávajú inde. A robia biznis celkom legálne prostredníctvom svojich bielych, alebo všelijak stranícky fľakatých koní. Napríklad pri takom tzv. tichom spoločenstve nepomôže ani „protischránkový register“. Tu odkazujem záujemcov o ďalšie informácie napríklad na Obchodný zákonník (§ 673 nasl.).
Mám taký pocit, že ten, kto má strach, je Igor Matovič. Má a bude mať „jemný permanentný strach“ sám zo seba. Strach z toho, že žiadna, čo aj najpopulistickejšia anketa, mu zručnosti potrebné pre riadenie štátu nedá.
