Problémom štátnej správy nie je iba stranícka príslušnosť

Autor: Tibor Javor | 27.2.2020 o 12:20 | Karma článku: 6,71 | Prečítané:  1366x

Nastalo moratórium, nie je možné menovať. Napriek tomu mi nedá nereagovať na niektoré vyhlásenia typu „Čo my s tým máme?“ alebo „Treba tu po dvanástich rokoch vyvetrať!“ a tak podobne.

Štátna správa, poznám ju trocha po desiatich rokoch práce na nemenovanom veľkom ministerstve, je organizmus sám o sebe. „Úradnícka mašinéria“ pracuje, napriek všetkým IT vylepšeniam, rovnako snáď od čias cisára Františka Jozefa, alebo „tatíčka“ Masaryka. Ba dokonca duch niektorých zákonov sa zachoval od čias Márie Terézie. Príkladom môže byť princíp „vydržania“, alebo takzvané „tiché spoločenstvo“. Tu odkazujem záujemcov o ďalšie informácie napríklad na Obchodný zákonník (§ 673 nasl.).

Vráťme sa však k štátnej správe. Ministerstvá sú obvykle organizované tak, že sú rozdelené na tzv. odborné útvary a obslužné útvary. Pokiaľ sa týka počtu pracovníkov, odhadujem, že je to tak „pol na pol“. Možno, ak do obslužných útvarov zarátame aj financie a ekonomiku, poprípade veľmi lukratívne útvary „zaoberajúce sa“ obstarávaním a IT, tak na priemernom ministerstve je odborných pracovníkov tak asi tretina.

Z iného pohľadu je typické ministerstvo delené hierarchicky na riadiace úrovne. „Velínom“ je kancelária ministra so všetkým príslušenstvom. Je to obvykle minister a niekoľko poradcov a kŕdel sekretárok. Poradcovia sú skade-tade a sú „vyvážení“ podľa straníckej príslušnosti koalície. Sekretárky majú hlavne kvalifikáciu podľa reprezentatívneho vzhľadu. Ich veliteľom, alebo veliteľkou, je vedúca kancelárie, či sekretariátu. Ale pozor. To sú práve tie sivé eminencie, cez ktoré sa dá k ministrovi dosať.

Druhou úrovňou je obvykle tzv. generálny tajomník služobného úradu. Toto je skutočný „vládca“ ministerstva. On so svojou suitou ovplyvňuje prakticky všetko dianie na úrade. Patria pod neho práve obslužné útvary. A tie rozhodujú o personálnych otázkach, IT, bezpečnosti, no a aj, čuduj sa svete, o obyčajnej prevádzke ministerstva. Je to osoba silne politicky viazaná a má silné právomoci podpisovať rôzne zmluvy.

Na tretej úrovni sa dostávame konečne k odbornej problematike. Tu vládnu štátni tajomníci, opäť politickí nominanti, ktorí majú rozdelené ministerstvo podľa odbornosti. Niektorí sú diletanti, niektorí, napriek svojej politickej príslušnosti dobrí manažéri. Mal som česť jednu takú osobu spoznať.

Na štvrtej úrovni sedia sekční šéfovia, teda generálni riaditelia odborných sekcií. Tí síce museli prejsť výberom, ale bez politickej podpory by neuspeli.

Keď už sme pri tých sekciách, ich štruktúra obnáša taktiež tri úrovne. Sú to takzvané odbory, ktoré sa môžu členiť na oddelenia. Odborom tiež šéfujú riaditelia, vraj odborníci, ale ich zásluhy spočívajú najmä v dĺžke služby a v lobingu. Hlavne personálnom. Znamená to typické slovenské „ja poznám toho a toho a ten zasa toho a hentoho“. Niekedy je to až smutno smiešne, ako sa trebárs v jedálni rozprávajú kto koho minule stretol. A ich vystatovanie niekedy pripomína vrabce v jarnej mláke, čo trepocú krídlami, ktorý sa viac našuchorí.

Konečne sme sa dostali na aspoň trocha odbornú úroveň. Tu na nevďačných stoličkách sedia vedúci oddelení a pod nimi zopár špecialistov. Pôvodne som chcel dať aj slovo „špecialista“ do úvodzoviek, ale krivdil by som im. Toto sú snáď jediní ľudia z celej hierarchie, ktorí aspoň trocha veci rozumejú. Sú to buď starí „harcovníci“, ktorých už nič nevykoľají a rezignovali na akýkoľvek kariérny postup, alebo mladé „uchá“, ktoré ešte nič nevedia o zabetónovanej štruktúre a naivne sa domnievajú, že by raz mohli postúpiť vyššie.

Tak, a sme pri „kariérnom postupe“, ktorý včera jeden z nádejných politikov „zmeny“ spomínal spolu s potrebným personálnym „prečistením“ ministerstiev. A napriek jeho skúsenosti nevedel odpovedať moderátorke na otázku, do ktorého „levelu“ by to chcel čistiť.

Tento politik mal v princípe pravdu. Nejakú „očistu“ treba. Ale ak by to chcel „všetko vyhádzať“, povedzme až na úroveň odborov, neuspeje. Vyššie popísaná hierarchia je taká prepojená, že po ráznejšom zásahu by daný úrad „išiel do kolien“. Úradníci totiž, na základe pudu sebazáchovy, sú schopní všeličoho. Dokonca aj zdôvodniť, že riadenie pohybu afrických sarančí na Slovensku je tá najdôležitejšia agenda, pre ktorú je nevyhnutné vytvoriť nový zákon, alebo minimálne ministerskú vyhlášku.

A toto si naši perspektívni „noví“ politici zmeny vôbec neuvedomujú. Problémom štátnej správy je hlavne súdržnosť byrokratov, ktorá sa ako betónový múr zmene postaví, alebo ministerstvo padne na hubu. A možno by to niekedy bolo aj lepšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Chorí so zdravými majú spoločné sociálne zariadenia, píšu ľudia zo štátnych karantén

Premiér má vraj informáciu, že si v karanténe ľudia robia žúrky.

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič nemusí zostať premiérom

Čo sa deje vo vládnej koalícii a ako krízu zvláda Igor Matovič.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ešte chvíľu v tomto duchu a príde slovexit

Takto sme si tú transparentnosť nepredstavovali.


Už ste čítali?