Počas mojej desaťročnej kariéry – lepšie povedané „nekariéry“ - na jednom z najdôležitejších ministerstiev, som zažil viacerých ministrov a k nim prislúchajúce „garnitúry“. Obvykle bol minister príliš ďaleko, aj keď sa mu dalo vždy „podstrčiť“ niečo na podpis. Ak človek poznal kto, kedy a ako má k nemu prístup. O tejto technike však nechcem dnes hovoriť, možno nabudúce.
Ministerstvám, čuduj sa svete, nevládnu ministri. Veď čo už taký katolík, jachtár, alebo šermiar vie o podstate fungovania rezortu. Okej. Poviete, že kradnú. Ale čo kradnú? Na ich kontá žiadne eurodotácie nepristanú, maximálne provízie z nejakých „kšeftov“ cez rôzne nastrčené firmy a firmičky, ktoré sa nejakým spôsobom na tomto „potravinovom reťazci“ zúčastňujú. Ale to nechajme tiež niekedy na „nabudúce“.
Dnes by som sa rád venoval „smeráckej mentalite“. Kedysi som si myslel, že títo ľudia to, čo hovoria, a čo robia, iba hrajú. Že im v podstate nejde o prospech štátu, že im ide jedine o prospech vlastný. Iste, sú aj takí. Prisatí na rektum príslušného činovníka. Budem trocha vulgárny, keď poviem, že títo oportunisti druhého až tretieho rangu, vlastne nie sú schopní ani poriadne rektoskopovať, To im vlastné ego nedovolí.
A tu sme v princípe pri podstate veci. Vrchný „layer“ žije vo svojej mesiášskej bubline, neuvedomujúc si koľko aparátčikov a tajomníkov sa na ich svet zachraňujúcej misii priživuje.
Tí na špici tomu totiž veria. Inak by nemohli byť takí autentickí na rôznych tlačovkách, kde obviňujú ex-prezidenta, ako zdehonestoval svoj úrad. Oná známa tlačovka ukázala mnohé. Nápovedy „precedovi“ od mužov z pozadia, pochvalné „bučanie“ a silený smiech vrhajú najväčšieho protagonistu najsilnejšej strany do roly manipulovanej bábky.
A nie inak je tomu aj na podloží vrcholov štátnej správy. Posty štátnych tajomníkov a rôznych generálnych sekretárov sú najpodstatnejšie. Typické je, že pri ich obsadzovaní kvalifikácia obvykle nehrá vôbec rolu. Aj keď „česť výnimkám“. Preskočiac dve úrovne hierarchie sa mi akýmsi zázrakom podarilo nadviazať vskutku profesionálny vzťah so skutočne vnímavou osobou, u ktorej „strana“ nehrala až takú rolu. Radšej nemenujem.
Takže aká je typická mentalita Smeru? Arogantná, preexponovane asertívna a veriaca vo svoje mesiášske poslanie. Slepo veriaca v genialitu svojho „precedu“ a zatvárajúca oči pred jeho zlyhaniami. A nielen pred zlyhaniami. Hlavne pred náznakmi, že aj „ON“ je bábkou v rukách iných.
Nie, oni nekradnú. Myslím tým ono spomínané podložie. Oni to ani nevedia. Oni netušia, ako to vlastne funguje. Ale o tom tiež snáď „nabudúce“.