Nekonzistentnosť Miroslava Kocúra

Autor: Tibor Javor | 20.9.2018 o 14:00 | (upravené 20.9.2018 o 15:00) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  2180x

S Mirom Kocúrom sa poznám osobne. Už sme sa síce dávno nevideli, odkedy som mu v diskusii pod jedným jeho blogom oponoval, no stále má na svojej stránke aomega.sk moje výtvarné fotografie. Budem mu trocha oponovať aj tento raz.

Denník „N“ zverejnil včera veľký rozhovor Karola Sudora práve s Mirom Kocúrom. No „fešák je ten Kocúr“ povie si nejedna čitateľka zhliadnúc jeho fotky v tomto rozhovore. Doplnil by som, že Miro nie je len pekný chlap, i keď pomenší, ale aj vysoko inteligentný človek. Nečudo potom, že na postgraduále v Ríme dostával od kdekoho kadejaké návrhy. Zhnusilo ho to, ako hovorí v onom rozhovore.

Chápem ho. Dať v takej chvíli niekomu po papuli sa nedá. Väčšina je väčšina a dať si rozbiť ciferník nie je bohvie čo. Nedal sa nalákať a radšej skoro ráno chodieval rádovým sestričkám pomáhať do kuchyne krájať petržlen, ako mi kedysi pri vínku sám povedal. Neodhadli ho.

No k onomu rozhovoru. Miro má v mnohom pravdu a súhlasím s ním. Nepoznám síce pomery za múrmi seminárov a za kláštornými bránami, no myslím si, že v dnešnej „zmaterializovanej“ cirkvi (myslím tým RKC, ale nielen) skutočná túžba stať sa kňazom je veľmi zriedkavá. Túžbu po priblížení sa k transcendentnu a k mystickým tajomstvám vystriedali iné motivátory. Taktiež súhlasím s Mirom, že osobnostný profil dnešných seminaristov musí byť veľmi špecifický.

Kedysi, keď som pracoval riaditeľ v jednej zahraničnej firme, mal som asistentku. Fajn inteligentná baba, ktorá mala skončenú tuším ekonómiu. Nasledovala ma aj do ďalšej firmy. Tam som jej povolil voľnejší úväzok, aby mohla študovať popri zamestnaní ďalšiu školu. Teologickú fakultu. Spočiatku bola dosť skeptická. Hovorievala, že keď ju študenti skončia a opustia seminár, nevedia „ako vyzerá autobus“. Naznačovala tým premytý mozog, či ako sa tomu hovorí „formáciu“. Keď skončila ona, dala výpoveď a odišla do Kežmarku do noviciátu sviečky odlievať. Potom ju presunuli kamsi do klauzúry do Írska. Tam našťastie dostala rozum. Dnes je vydatá naspäť na Slovensku.

S tými pomermi v seminároch bude mať teda Miro zrejme pravdu. Asi však nebude mať pravdu v tom, že veľká väčšina seminaristov, ich predstavených a vysvätených kňazov sú homosexuáli. A aj keby, je to ich vec. Veď „kto sme my, aby sme ich súdili“. Homosexualita ako taká hriechom predsa nie je, hriechom je homosexuálne správanie, teda sexuálny styk. A ten je hriechom, ak sa udeje mimo manželstva, rovnako aj pri heterosexuálnom páre. Bez ohľadu na to, či je ten chlap kňazom, alebo nie. Takže či je niekto homosexuálom, do toho Mira nič nie je.

Čo ma však na Mirovom rozhovore štve je, že na jednej strane zosmiešňuje katolícky klérus a seminaristov tým, že „toto prostredie priťahuje deviantné typy“ a na strane druhej kope do Kuffu, ktorý, jemu vlastným spôsobom, taktiež pranieruje homosexuálne správanie. Tak o čo tu vlastne ide?

Miro tvrdí, že „napraviť“ dnešnú katolícku cirkev nie je možné, že indoktrinácia zašla tak ďaleko, že ľudia radšej ochránia zločinca, ako by sa mali zastať obete. A, samozrejme, že všetko to cirkevná vrchnosť kryje. V závere prorokuje akúsi ďalšiu schizmu, a plače, že keď na nekalé praktiky upozornil, odpoveďou mu bola otázka, ako on sám pomohol obetiam zneužívania. Zrejme tá otázka ťala do živého. Miro totiž, zrejme po zrelej úvahe, katolícku cirkev opustil a dnes ju kritizuje zvonka. Ten Kuffa púšťa síru a oheň pekelný aspoň „z kancľa“.

Miro nie je sám. Bojovníkov proti katolicizmu je či už na Slovensku, alebo vo svete, množstvo. Dokonca aj v samotnej katolíckej cirkvi. A médiá ich vyjadrenia žerú, ich články sú na titulkách a ego týchto kritikov rastie a rastie. A ja, ako čitateľ, sa budem čoskoro hanbiť priznať sa, že som kresťan katolík.

Áno, aj ja cítim, že je potrebné mnoho vecí v cirkvi napraviť. Som presvedčený, že musí dôjsť k akej si „metanoie“ v jej pôvodnom význame slova. Musí dôjsť k zmene zmýšľania. Nie však na základe nenávistného kopania všakovakých „Kocúrov, Prostredníkov a Havranov“, ale na základe návratu k pôvodnej mystike kresťanstva. Ako učil kedysi Majster Eckhardt, je potrebné zo svojho vnútra vytesniť vlastné ego a tento priestor poskytnúť Bohu. Učil, že je treba zbaviť sa povrchného chápania viery, a keď kedysi v trinástom storočí kázal po európskych kostoloch, tvrdil, že „ľudia, ktorí lipnú na skutkoch pokánia a vonkajších cvičeniach... sú somári, pretože nechápu pravý zmysel božej pravdy...“ A dodal „...prosím Boha, aby ma Boha zbavil, lebo moje podstatné bytie je nad Bohom, ak berieme Boha ako počiatok stvorenia.“ Majstra Eckharta našťastie neupálili. Aj keď veľa nechýbalo.

 

Rozhovor Karola Sudora s Mirom Kocúrom, na ktorý sa odvolávam, nájdete tu:

https://dennikn.sk/1234660/teolog-kocur-viem-o-slovenskom-biskupovi-ktory-tiez-sexualne-zneuzival-deti/?ref=top

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ministerka zdravotníctva Kalavská podá demisiu

Informovala o tom hovorkyňa ministerstva.

Cynická obluda

Smer hľadí do budúcnosti

Politici radi rozprávajú slová o hľadení do budúcnosti namiesto zotrvávania v minulosti. Väčšinou k nim treba kontext.


Už ste čítali?