Vybývané krajiny

Autor: Tibor Javor | 8.8.2016 o 9:39 | (upravené 8.8.2016 o 10:27) Karma článku: 10,41 | Prečítané:  4110x

Predstavte si, že sa ráno zobudíte a namiesto krásneho parku s fontánou uprostred vidíte z okna iba ruiny a prach, čo sa nad nimi vznáša. A namiesto hukotu rannej dopravnej špičky na bulvári vás budí neďaleká delostrelecká paľba.

Toto nie je žiaden katastrofický film, toto je realita desiatok ešte pred pár rokmi výstavných a moderných miest v Sýrii a Iraku, alebo aj v iných konfliktných zónach. Predstavte si, že nemôžete ísť do práce, ako ste boli zvyknutí a vykonávať svoju profesiu, na ktorú ste roky študovali, ale sa musíte prebíjať ruinami mesta hľadajúc kde zoženiete potraviny.

Predstavte si, že vaša žena a dcéry odrazu nesmú samé von, a keď, musia byť kompletne zahalené. A predstavte si, že akási svorka zbesilých náboženských fanatikov je vás schopná za živa upáliť, alebo v lepšom prípade odrezať hlavu, ak chcete z tohto mesta mŕtvol odísť.

Je úplne jedno, kto tieto mestá a krajiny zničil. Je úplne jedno, či boli zničené barbarským vyčíňaním spomenutých hrdlorezov, alebo náletmi stíhačiek tej, či onej krajiny. Šťastie mal ten, komu s podarilo včas odísť samému, alebo s rodinou. Šťastie mal ten, komu sa podarilo vybrať včas z banky hotovosť a ukryť ju niekde na cestu. Jednoduchí ľudia neriešia politiku. Im ide o život.

Jednoduchí ľudia, ktorí žili v civilizovaných oblastiach dnešných zón konfliktov, neriešili kto je šiíta, kto sunnita, kto žid a kto kresťan. Prípadne kto je neveriaci. Žili vedľa seba v rovnakých džínach a mikinách ako ľudia v Európe. A takto chcú žiť aj naďalej. No ich krajina je zničená. Jednoducho „vybývaná“.

Áno, možno povedať, že si tú krajinu zničili sami. Zničili si ju nárastom netolerancie a fundamentalizmu. A my, Európania, sme im ju pomohli zničiť tiež. Radikalizovanými džihádistami, dodávkami zbraní, nákupom ropy cez pokútne kanály, podivnou politikou a, áno, aj náletmi a chaotickou podporou rôznych strán konfliktu. No to na veci nič nemení, že pre obyčajného človeka sa v takejto krajine žiť nedá.

Podobne sa žiť nedá ani v masových utečeneckých táboroch. To je iba ilúzia a chiméra. Kto môže, ide odtiaľ preč. Túžba po živote a po lepšom živote je silnejšia ako strach pred smrťou na mori. Kto môže a vládze ide. Krajina, odkiaľ prišiel je „vybývaná“. Niet sa kam vrátiť.

Chcú ísť tam, odkiaľ tie džínsy a mikiny prišli... Do Európy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?