Ide o sex. Ide o ten základný pud, ktorý udržuje na živote vešetko žívé. „Choďte a množte sa", píše sa v jednom starom texte. „A zaplňte svet", dodáva tento text. Nechcem ale polemizovať o tom, či súčasné doktríny RKC sú, alebo nie sú v súlade s týmito „pokynmi", ani s tým, či sa členovia a sympatizanti RKC správajú tak, či onak.
Podstata je niekde inde. Základný rozpor medzi „mainstreamovými" názormi súčasnej čoraz viac urbánnej spoločnosti a „tradičným" názorom RKC je v prístupe k sexu. Teda k aktívnej sexuálnej aktivite slúžiacej k „množeniu sa". Preto cirkev je skeptická k antikoncepcii, preto je zásadne proti potratom a preto preferuje sex jedine v rámci manželstva. Najlepšie uzatvoreného v rámci kresťanského rítu, teda medzi mužom a ženou.
Z uvedeného vyplýva aj vzťah RKC k rôzym „sexuálnym denomináciám", teda k „odrodám" ľudského sexuálneho správania, ktoré sú charakterizované rôznymi písmenkami a podporované takzvanou „gender ideológiou". Nie, úprimný katolík nerieši, či niekomu sa páčia chlapi, alebo babe baby. To je jeho súkromná vec, podobne, ako keď sa niekomu páči Picasso, alebo „jelene v ruji" nad posteľou. Katolíkovi je to úprimne jedno. Čo mu však jedno nie je, je ak dotyčná osoba aktívne sexuálne žije takýmto spôsobom. To považuje katolík za prekročenie hranice a je povinný svoj názor vyjadriť.
Aby sme si ale vyjasnili, nejde tu o nijakú diskrimináciu, podľa „sexuálnej orientácie". Podobne, ak nie ešte zásadnejšie, katolík vyjadruje svoju nevôľu, ak sa sex praktizuje mimo manželstva. Iste, iste, vieme, čo všetko naoko katolícka spoločnosť toleruje, ale vždy vo vnútri ostáva pachuť. A táto pachuť je najintenzívnejšia práve u samého aktéra takéhoto sexuálneho života.
Človek „imprintovaný" európskou tradíciou, a je jedno do akej miery, vždy bude kdesi v hĺbke pociťovať pocit viny, ak žije trebárs „na hromade", poprípade strieda každé dva mesiace partnera, či partnerku v posteli. Neklamme sa, iba úplní ignoranti takéto výčitky nemajú. A tu prichádza ono známe jungovské projikovanie svojich tieňov na druhých. Ľudia sú priam alergickí, keď im niekto túto tisícročnú tradíciu pripomenie, trebárs pastierskym listom.
Sme predsa slobodní a do toho, čorobíme v posteli, nám nemá kto čo hovoriť. Ale, veď „pastierske listy" sú určené ovečkám". A čo koho do toho, čo v nich pastieri svojim ovciam hovoria. Veď sú čítané v kostoloch, kam prichádzajú „ovečky" dobrovoľne a bez nátlaku. Rovnako, ako dobrovoľne sú, či ostávajú, členmi cirkvi. V rybárskom spolku sú tiež nejaké pravidlá a verejnosť predsa neprotestuje nad stanovením lovnej miery.
Takže všetko je o sexe. Povedzme si to jasne. Na jednej strane je „sex na každý deň" a na strane druhej sexuálna zdržanlivosť. Všetko ostatné sú iba rituálne a politické tanečky okolo. Áno, politické. Pretože cieľom „genderovej ideológie" nie je rovnoprávnosť, ale formálne uznanie voľnej sexuálnej morálky. Najlepšie zákonom.
Avšak zákonom prikázať striedanie partnerov, či už biologických alebo psychických pohlaví, v posteli, je nemožné. Veď nakoniec si príroda a darwinovská selekcia poradí. Len či sa dovtedy napozabíjame.
P.S. Úprimne sa teším na všetky reakcie v diskusii.
