Peter Schutz objavil diagnózu. Na Nobelovku to nebude. Ani na štátnu cenu Klementa Gottwalda. Nie, že by chybil, ja sám sa k onej „diagnóze" slobodne hlásim. No Peter Schutz tentoraz namočil svoje ostré pero do blata replík typu „pochodujúci pedofili v Košiciach". Jeho komentár je plný tej istej nenávisti a neznášanlivosti, o ktorej sám píše.
Nejde totiž vôbec o Čaploviča a o nejakú cenzúru písmena „Ž" v šlabikári. Ide o to, že svojím komentárom a „diagnózou" v ňom uráža nezanedbateľnú časť slovenskej populácie, ktorej nie je jedno, aké „kaleráby" budú ich deťom v základnej škole do hláv natláčané.
Dobre, chápme a tolerujme všetkých rozvedených a slobodné mamičky. Chápme a tolerujme aj ostatné „inaké" spôsoby života. Nedávajme to však za vzor šesťročným deťom. „Přes to vlak nejede", povedali by naši západní bratia.
S Petrom Schutzom súhlasím v tom, že verejné prekáračky typu „Vašečka versus Pietruchová" neprispievajú k pohode v spoločnosti. No nesúhlasím s tým, že v záujme slobody a vlastného pohľadu na svet a život je možné jednostranne imprintovať najmladšiu generáciu. Nech si už myslí Schutz a iní kavierenskí intelektuáli, ktorí sa tvária, že sú „nad vecou", čo chcú.
O čo tu teda ide? C.G.Jung by dnešnú spoločnosť a kvázislobodné „genderové trendy" v nej diagnostikoval jednoznačne. Človek má tendenciu svoje vlastné zlyhania, neúspechy a „tiene" projikovať „na tých druhých". Nie ja som na vine, ale vláda, spoločnosť, sused, alebo manželka. Moje nedostatky nie sú mojimi nedostatkami, ale nedostatkom príležitostí, nedostatkom slobody, či rigiditou spoločnosti okolo mňa. Keď si k tomu pridáme mainstream, tak ako je nám predstavovaný priblblými seriálmi, reklamou a megaúspešnými filmami, v ktorých musí vystupovať nielen afroameričan, ale aj „inako" zmýšľajúca postava, a pojmeme to ako „štandard", tak naozaj je to „na mašlu", alebo na schutzovské lamentovanie nad akousi „diagnózou".
Peter Schutz to tentoraz vo svojom komentári naozaj prehnal. Napriek tomu ho za to neodsudzujem a chápem, že ako profesionálny žurnalista musí sa snažiť držať svoje „pí-ár" v tej oblasti, kde mu zatlieskajú. Inak by na mlieko a rožky nezarobil. Ja sám sa rád k onej Schutzom odhalenej „diagnóze" hlásim. Rád by si ale som raz prečítal nejaký jeho komentár z opačného pohľadu. Tak by dokázal, že tým profesionálom naozaj je.