Zabi svojho Boha

Autor: Tibor Javor | 6.12.2012 o 12:04 | (upravené 6.12.2012 o 14:10) Karma článku: 7,41 | Prečítané:  920x

Nietzscheho blázon kričí na ulici: „Boh je mŕtvy... My všetci sme ho zabili..." Táto veta chcela zmeniť svet, k lepšiemu. Chcela, aby si človek uvedomil, že lipnutie na vzorcoch života a vzťahov v spoločnosti, nech by boli hocako silne vštepované tradíciou, je potrebné prekonať. Tušil, že zotrvávanie v nich privedie svet k morálnemu a etickému zahnívaniu.

Blázon kričal, že boh je mŕtvy a Nietzsche sa nádejal, že k tomu už došlo a že si to človek uvedomí. Chcel súčasne ponúknuť oveľa vyšší étos, étos sebaprekročenia, étos slobodnej vôle smerujúcej k novému človeku. K nadčloveku, ktorý sa mal oprostiť najmä od bezmyšlienkovite prijímaných noriem správania a hlbokým sebauvedomením a silnou vôľou dospieť k vyššej forme existencie.

Nie, nešlo o rasu vyvolených, ale o nutné pokračovanie ľudstva, ak nechce skĺznuť do bahna banality. Taktiež nešlo o skutočné popretie Boha, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať. Išlo o provokatívne popretie mainstreamového banálneho „bôžika" honosne nazývaného Bohom. Išlo o to, poukázať, že takéto chápanie Boha a „morálky" dlhodobo ďalej neobstojí. A je jedno, či ide o Boha, Allaha, Jahveho či iné antropomorfné predstavy.

Nie.jpg

Fiktívny Zarathuštra povzbudzuje svojich žiakov k tak vysokému étosu s tak vysokými nárokmi na nich, že vlastne sám spochybňuje uskutočniteľnosť tohto sna. Pre nedostatok motivácie k tomuto sebaprekročeniu. Toto sebaprekročenie je totiž súčasne sebapopretím. Popretím toho vnútorného banálneho „ja" túžiaceho po lahodnom stereotype más.

Beh času Nietzscheho ideály prevalcoval hedonistickou komerciou plnou banalít a sýtiacou ego človeka nepotrebným balastom. Napriek tomu ostala Nietzscheho filozofia pravdivá dodnes. Dodnes skvelo popisuje stav spoločnosti, ktorá vo svojom morálnom rozklade postúpila ešte o krok ďalej. Ostáva však v platnosti, že sme „zabili svojho Boha"? Že sme ho zabili dokonale? Že ešte stále netlie v archetypoch starých materí? Že stále netúžime po nejakom „božskom zásahu", či „vykúpení"?

Po „vykúpení" z čoho?  Po vykúpení z bahna „malých ľudí", ako snáď riekol kdesi Zrathuštra. Avšak po vykúpení bez vlastného pričinenia, bez námahy. A tomuto možno najlenivejšiemu a najfalošnejšiemu prístupu si ešte dovolíme opovážlivo povedať, že veď je to „božia láska"!

Kresťan, teda ten, kto stojí o toto pomenovanie, musí takéhoto Boha zabiť. Zabiť v sebe toho diabolského banálneho bôžika, ktorý akoby fungoval na vhodené mince: vhodíš modlitbu a vypadne plechovka. Áno, zabiť tohto falošného Boha v sebe a neslúžiť mu viac. Boh totiž nie je despotický vládca vyžadujúci službu otroka. Slúžiť máme sebe a cez seba tým, pre ktorých sa touto službou stávame „blížnymi". A vtedy možno sa staneme tým novým človekom.

A ten „pravý" Boh? Čo s ním? Je to nikdy nezodpovedateľná otázka a život za zatvorenými očami. Je v nás a my v ňom. Toho zabiť nevieme...

 

 


foto: (C) Tibor Javor     http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?