reklama

Slovenská národná puberta. Krátka história.

Keď sa dieťa dostane do puberty, nastáva ťažké obdobie. A nielen pre rodičov, takýto mladý človek je často otravný pre celé svoje okolie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Pubertiak, respektíve pubertiačka, ako sa tento druh človeka zvykne nazývať, zrazu zisťuje, že sa mení. Obvykle je presvedčený, že sa mení k lepšiemu, a tak by ho odrazu mali všetci uznávať, poprípade obdivovať. Mali by uznávať, ako perfektne zvláda sociálne siete, smartfón a selfíčka. Nie, o rúbaní dreva, alebo o výšivkách dnes už reč nemôže byť. Veď o tom už ani youtuber GoGo nechyruje.

Pubertiaci vyhľadávajú vodcov. Ako je to s pubertiačkami neviem, predpokladám, že tie vyhľadávajú najmä samcov. Vodca alebo samec je obvykle ten, ktorý dá ich životu smer a víziu uplatnenia. Teda uplatnenia v tlupe, či gangu. O čo je vodca silnejší, o to je gang pevnejší. Porazí nepriateľa, ktorý nemá čo sedávať na ich terase a pokukovať po ich dievčatách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudská puberta však po niekoľkých útrpných rokoch skončí a daný človek sa zaradí do okolitej masy, ktorú pred tým neznášal. Ale ako je to s pubertou národa? Presnejšie nášho slovenského národa, aby sme boli adresní.

Zdá sa, že slovenský národ prežíva pubertu neustále, alebo prinajmenšom jednostaj sa opakujúce pubertálne epizódy. Ak načrieme do histórie, prvým doloženým pubertálnym záchvatom Slovákov bolo niečo, čo sa neskôr nazvalo Veľkou Moravou. Neviem, prečo sa to nenazýva Veľkým Slovenskom, veď aj kráľa starých Slovákov máme. Vtedy sa starí Slováci postavili Frankom a iným Germánom. A keby sa nezačali následne vraždiť navzájom, hádam by si aj tú svoju ríšu udržali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náznakom ďalšej etapy puberty bolo obdobie jánošíkovské. Historici sa síce sporia, či onen národný hrdina bol vojenský zbeh, alebo slovenský Robin Hood, a či ho načapali v posteli alebo v krčme. To je ale všetko jedno. Veď do dnes pretrváva v slovenských mysliach a v nehrdzavejúcej oceli kdesi pri Terchovej.

Napriek Jánošíkovi sa Slovák vtedy svojho škodcu zbaviť nedokázal. Skôr mu bol schopný aj bičík podať. A keď sa to konečne podarilo a škodcu sa zbavil, nebola to tak celkom jeho zásluha. A získal, chvála Bohu, škodcu ďalšieho. Tentoraz namiesto uhorského drába ním bol český žandár. A slovenská puberta mohla pokračovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Našťastie sa zjavil vodca nový. Nie, nemám na mysli toho s tými fúzikmi. Ten bol Slovákom ukradnutý. Mám na mysli toho tučného v kňažskej klerike. To bol vodca! Ten najvodcovatejší! Vydobyl Slovákom pár rokov pocitu, že konečne majú svoj „Lebensraum“. Ba čo viac! Onen vodca konečne prstom ukázal na toho pravého škodcu, ktorého sa má Slovák zbaviť. Dokonca aj vagóny u „Deutsche Reichsbahn“ objednal. A Slovák sa činil tým viac, čím mu v jeho záchvate puberty testosterón stúpal.

Na východe sa však ohlásila iná partia a bolo treba pripraviť sa na zmenu. A navyše, ten v tej čiernej klerike sa začal až príliš poklonkovať tomu s tými fúzikmi. A tak niektorých nevybúrených pubertiakov napadlo, že najlepšie, čo môže v ten okamih byť, je zavraždiť nemeckú misiu. A celé premyslene pripravované „povstanie“ bolo v prdeli. Vidíte, čo robia pubertálne hormóny?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovák ale vždy potreboval vodcu. Potrebovala to jeho pubertálna „nátura“. A tak sa s láskou prichýlil ku generalissimovi najgeneralissimovitejšiemu a k jeho miestnym riťolezom. Slovákovi to vyhovovalo, veď rozbiť pôvodné pravidlá je puberte vlastné. Navyše, novo dané regule povzbudili v Slovákoch jánošíkovské gény. Veď platí: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu!“

Takto, pekne zakuklení v „reálnom socializme“, ostali Slováci hniť celé ďalšie desaťročia. A zahnívali by do dnes, keby niekoho nenapadlo pozrieť sa, čo sa deje s Berlínskym múrom a na Národní Tříde. Našťastie má Slovák pubertálnych hormónov vždy dosť, a tak sa zodvihla nová mocná vlna odporu, ktorá zrušila „článok 4“, odvolala desiatky riaditeľov a vraj sa opäť zbavila svojho škodcu. Hurá. Bez výkričníka. Mnohí škodcovia sa zakuklili, zmutovali, a kabáty prezliekli. Začali sa nazývať „slovenskou kapitálotvornou vrstvou“. Aký krásny eufemizmus na slovo „zlodej“.

A ďalej to vlastne poznáte. Všetko sa neustále opakuje. Noví vodcovia, noví škodcovia, nové pubertálne záchvaty. Stále častejšie, až sa zdá, že slovenská puberta mutuje tak trocha do manio-depresívnej psychózy. Ibaže škodcov nevyvážame v dobytčiakoch. A keby bolo náhodou treba, tak si nejaké požičiame.

Tibor Javor

Tibor Javor

Bloger 
  • Počet článkov:  370
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáFotografieVšeličoZamysleniaPotulky

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu