Miluj blížneho svojho. Ale kto to je?

Autor: Tibor Javor | 28.1.2015 o 15:23 | (upravené 28.1.2015 o 16:44) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1243x

Miluj blížneho svojho, ako seba samého. Táto biblická veta sa v ostatnej pred referendovej dobe dostala dokonca na bilbordy. Na bilbordy cieliace na svedomie veriacich. No kto vlastne má byť tým blížnym sa už nehovorí.

Rozšifrovať význam slova „blížny“ nie je jednoduché. Vzťahuje sa hlavne ku Biblii. No študovať Bibliu vôbec nie je ľahké. Biblia nedá čítať ako beletria. Či už Starý, alebo Nový zákon je plný alegórií a symbolov, ktoré súčasníci jej autorov dobre poznali a často používali. Tohto si boli vedomí už mnohí exegéti. Napríklad významný učenec Origenes (2.-3. Stor.) tvrdil, že text biblie má tri zmysly: doslovný, duševný a duchovný. Ten duchovný zmysel chápal ako mystický, ktorý nedokáže pochopiť každý.

Okrem toho dnes existuje viacero verzií Biblie. Vlastne sa jedná o preklady podriadené doktrinálnej schéme tej ktorej denominácie. Našťastie existuje aj takzvaný „ekumenický“ preklad, na ktorom sa v podstate zhodla väčšina významnejších cirkví, ako na preklade neutrálnom.

Poďme sa ale pozrieť, ako je to s tým „blížnym“. V Biblii sa toto slovo vyskytuje asi 125 krát. Nie je to veľa na rozsah tej knihy. Najčastejšie sa toto slovo nachádza v starozákonných knihách pripisovaných Mojžišovi, ktoré boli pre vtedajších židov akýmsi zákonníkom. Ďalší najčastejší výskyt tohto slova je v knihe Prísloví a v knihe Sírachovca čo sú vlastne tiež súbory poučiek. Kým v knihách Starého zákona sa „blížny“ vyskytuje často, v Novom zákone ledva dvadsať krát.

Kontext použitia slova „blížny“ je v Novom zákone navyše odlišný. Kým Starý zákon týmto slovom označuje viac menej príslušníka starozákonného izraelského národa, v Novom zákone je význam tohto slova širší, na prvý pohľad sa zdá, že univerzálny. Tento dojem vychádza z Ježišovho výroku: „Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého“. (Vlastne vyzdvihuje staré Mojžišove prikázanie z knihy Levitikus.) Toto prikázanie, ktoré Ježiš kladie hneď za príkaz milovať Boha, sa vyskytuje v troch zo štyroch evanjelií a je viacnásobne citované aj jeho učeníkmi. No je tu hneď niekoľko zádrhelov.

Prvým zádrhelom je, že nejde o žiadnu bezpodmienečnú a ani asketickú, či sebazničujúcu lásku k „blížnemu“, ako to mnohí chápu. Milovať „blížneho“ máme „ako seba samého“. Teda  má to byť akýsi „win-win“ vzťah.

Druhým zádrhelom je, že nie je jasné, kto to ten „blížny“ vlastne je, keď to nemá byť iba Izraelita. V súlade s dobovými zvyklosťami je definícia slova „blížny“ podaná alegoricky v podobe známeho príbehu o „milosrdnom Samaritánovi“. (Tu treba poznamenať, že v Ježišových časoch sa Izraeliti a Samaritáni dosť neznášali.) Opäť sa na prvý pohľad zdá, že podľa tohto príbehu by sme mali milovať všetkých, veď sú našimi „blížnymi“. Opäť zle.

Odpoveďou na otázku „kto je blížny“ sa zaoberá aj Joseph Ratzinger vo svojej známej christológii „Ježiš Nazaretský“. Možno že, keby bol matematik, zostavil by si jednoduchú logickú schému, ktorá by mu pomohla tento kóan vysvetliť. Ale aj tak dospieva k záveru, že „blížnym“ nie je hocikto.

Dovolím si citovať kazateľa Pápežského domu Raniera Cantalamessa OFM Cap., ktorý interpretuje Ratzingerove myšlienky takto: „Ježiš uskutočňuje nečakaný prevrat v tradičnom chápaní blížneho. Samaritán je tým blížnym a nie zranený muž, ako by sme očakávali... Problém znalca zákona sa obracia. Z abstraktného a akademického problému sa stáva konkrétny živý problém. Otázka, ktorú si máme položiť, nemá znieť ´Kto je môj blížny?ˇ, ale ´Čí blížny môžem byť ja tu a teraz?´“ Otázka kto je „blížny“ teda nachádza paradoxnú odpoveď: môj „blížny“ nie je ten, komu mám JA urobiť dobre, ale ten, ktorý MNE urobil dobre. A toho mám milovať ako seba samého.

Vyznieva to až čudne, takto nie sme zvyknutí chápať prikázanie o milovaní „blížneho“. No pri podrobnejšom zamyslení je tu skryto akcentované niečo iné. Človek tu nadobúda dvojitú aktívnu úlohu vo vzťahu k onomu „blížnemu“. Nielen „blížneho“ milovať, ale aj aktívne sa snažiť stať sa niekomu „blížnym“, aby som bol milovaný. Ranier Cantalamessa to zhrnul takto: „Najdôležitejšia vec nie je vedieť, kto je môj blížny, ale vidieť koho blížnym môžem byť ja tu a teraz, pre koho môžem byť dobrým samaritánom.“

Vráťme sa na záver k oným bilbordom s citovaným výrokom „Miluj blížneho svojho...“ V kontexte, v akom boli myslené, teda apelovať na svedomie kresťanov, aby v referende o rodine hlasovali „tak ako treba“, alebo aby ho ignorovali, vyvstávajú otázky: Je „protistrana“ mojím blížnym? Urobili mi dobre, aby som ich mohol milovať? Chcú byť našimi blížnymi? Keď sa budeme snažiť byť „ich Samaritánmi“, a tak sa stať ich „blížnymi“, dočkáme sa ich uznania? Chcú to oni? Neurazí ich „Samaritán“?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?