Obvykle každému pri takejto téme hneď napadnú scény z amerických filmov, kde zrazu ktosi príde na správnu radu a položí na stôl akcie, ktoré ho oprávňujú k dividendám. Alebo zrazu odvolá celé vedenie firmy. Áno, to je v niektorých krajinách možné. Anonymita skutočného vlastníka je skrytá na základe listinných akcií na doručiteľa. Vtedy, kto má v ruke onen papier, je vlastníkom. Takéto akcie dokážu v priebehu minúty legálne zmeniť aj viac krát majiteľa. Majiteľom je ten, kto akciu práve drží v ruke.
Takéto druhy akcií boli však na Slovensku zrušené, no ostali stále akcie „na meno“. To znamená, že majiteľom akcie je ten, kto je takzvaným „rubopisom“ zapísaný na rube listinnej akcie ako majiteľ. Jediným indikátorom existencie takýchto akcií na meno je zápis v registri, koľko akcií spoločnosť vydala a koľko dividend podľa účtovnej závierky vyplatila.
Najbezpečnejším anonymným podnikaním je však „tichý spoločník“. Inštitút „tichého spoločníka“ ostal v našom Obchodnom zákonníku snáď ešte z doby Rakúsko-uhorskej monarchie a nezdá sa, že by ho niekto plánoval zrušiť.
Ako to všetko funguje? Podľa §673 a ďalších zákona číslo 513/1991Zb v konsolidovanom znení, čo je slovenský Obchodný zákonník, stačí aby utajený investor spísal so zapísaným spoločníkom „zmluvu o tichom spoločenstve". Táto sa nikde neregistruje a ani tichý spoločník nie je nikde evidovaný. Tichým spoločníkom môže byť rovnako fyzická, ako aj právnická osoba.
Táto zmluva, okrem štandardných kontrolných právomocí a zaručenom podiele na zisku, môže dávať tichému spoločníkovi veľmi významné výhody a privilégiá, pričom tichý spoločník ručí v prípade straty len do výšky svojho vkladu. Zákon v §675 doslova hovorí:
§ 675
(1) Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.
(2) Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, a výročnú správu.
(3) Ak zo zmluvy medzi podnikateľom a tichým spoločníkom nevyplýva iný spôsob poskytnutia informácií a listín podľa odseku 2, podnikateľ je povinný na žiadosť tichého spoločníka zaslať požadované informácie alebo kópie listín tichému spoločníkovi na ním uvedenú adresu na vlastné náklady, inak je povinný ich poskytnúť v mieste svojho sídla.
Tichý spoločník, ak je ním fyzická osoba, a ak si dáva pozor, je prakticky nevystopovateľný. Spoločnosť totiž účtuje výplatu podielu na zisku na registrovaného spoločníka a nikde, okrem zmluvy medzi ním a tichým spoločníkom, nie je uvedené, koľko z neho odovzdal spoločníkovi tichému. Tichý spoločník by síce mal príjmy z tichého spoločenstva priznať, napríklad zdravotnej poisťovni, ale ani vtedy nemusí uviesť z akej je to činnosti. No a otázka je, kto ho k tomu prinúti? Ak nežije nad pomery a jazdí iba v malej „korzičke“, nevypátrajú ho ani novinári.
Takže celý cirkus o „schránkových firmách“ a krajinách, ktoré neumožňujú vystopovať konečných beneficientov je humbuk a divadlo pre masy. Želaný efekt by sa dostavil jedine, keby za takú krajinu bolo na základe platného Obchodného zákonníka považované aj Slovensko. No to by sa zrejme celé podnikanie zastavilo.
