Dnes je zrejme situácia odlišná a ani Gorila nepomôže. Okrem zopár blogerov je vlastne ľuďom jedno, kto SME vlastní. Alebo sa iba tak tvária, veď správny hipster má byť nad vecou. A keď Babiš môže mať Frontu, prečo by Haščák nemohol mať SME?
V podstate Babiš založil precedens. A my sme mu tu tichúčko fandili, veď je predsa Slovák a veď tým „Pepíkom“ ukázal. S týmito myšlienkami kdesi v podvedomí nebudeme mať predsa doma iný meter. Aj keď „smečkári“ často krát rôzne metre používajú a hlavne režú aj tam, kde netreba.
Celá „smečkárska“ vzbura je ale, povedzme si to otvorene, smutno-smiešna. Pripomína mi to tak trocha štrajky po osemdesiatom deviatom a odvolávania riaditeľov, alebo protesty lekárov pred nedávnom, ktoré SME komentovala tak ako komentovala. A tak trocha hru na ohrdnutú nevestu. Problémom ale je, že „vzbúrencom“ ani to Kuricove „bonpari“ neostane.
Áno, česť je česť, a novinárska obzvlášť. No a tá slovenská česť je ešte čestnejšia ako tá česká. Ale že by som jasal vidiac niektorých bohorovných redaktorov na videu, ako sa im prieči darovať plody ich intelektu Haščákovi, tak to teda nie. Keby ja som sa takto vyjadril o mojom potenciálnom zamestnávateľovi, tak letím na hodinu. A to nie som ani Bezák.
Avízovaná vzbura redakcie je ale smutno-smiešna aj z vážnejšieho dôvodu. Ak má byť prevzatie SME Pentou „nepriateľské“, teda v tom význame slova, ako keď sa v priemysle „preberá“ konkurent za účelom jeho likvidácie, tak táto vzbura hrá Haščákovi plne do karát. Aj keď noviny zlikviduje, kúpi si v podstate „ticho“.
SME je teda vlastne na strane Penty. A možno ani o tom netuší. Alebo že by už tu bol pripravený nejaký nový „start-up“? Trebárs na báze Piana a jeho ekonomických výsledkov?