Rozvod a cirkev

Autor: Tibor Javor | 6.10.2014 o 16:30 | (upravené 6.10.2014 o 19:57) Karma článku: 7,12 | Prečítané:  2154x

Vo Vatikáne sa začala biskupská synoda. Liberálna tlač šalie. Snaží sa vytvoriť domienku o akomsi „rozkole“ medzi biskupmi a podsúvať obraz Františka ako „liberálneho“ pápeža.

Podstatou všetkých týchto snažení je to, že cirkev so svojimi konzervatívnymi postojmi „akosi nepasuje“ do sveta polonahých reklám a partnerstiev „na skúšku“. A už vonkoncom nepasuje svojím tvrdošíjnym „mravokárstvom“ do sveta dúhových pochodov a detí zo skúmaviek. Máme však právo požadovať zmenu pravidiel počas zápasu?

Cirkev je spoločenstvo. Spoločenstvo živých ľudí, ktorých spája určitá idea, idea transcendentna, ktoré sa aspoň trocha odhalilo v osobe Ježiša Krista. Je veľmi zaujímavé si bez predpojatosti prečítať niektoré jeho výroky. Ich podstatou totiž nie je akési doslovné „zákonodarstvo“. Ich podstatou je hĺbka myšlienky, ktorá siaha niekedy až do hlbín zmeneného stavu vedomia.

Ako to teda je s tým rozvodom? Cirkev, vychádzajúc už z knihy Genesis, pokladá za manželstvo dvoch jedincov rozdielneho pohlavia, ktorí sú pripravení plodiť potomstvo. Z rovnakej knihy Genesis vychádzajú aj židia, ba aj moslimovia. Ak si však prečítame niečo o dobových reáliách, zistíme, že to vtedy nebolo s tým manželstvom u židov také jednoznačné. Už samotný vznik manželstva v judaizme má aj akúsi „etapu na skúšku“ a „zapudenie“ manželky bolo už vtedy zákonné. No manželka mala v tých časoch dosť významnú „právnu ochranu“, nakoľko zapudenie ju stavalo do úplne znevýhodnenej roly. Zo strany manželky „požiadať o rozvod“ bolo zložitejšie, ba nemožné.

Dnešná cirkev, tak ako po stáročia, uznáva ako jeden z najdôležitejších textov Ježišovu „Kázeň na hore“. Táto je známa najmä tzv. blahoslavenstvami, no nemenej dôležitá je aj jej ďalšia časť, kde Ježiš hovorí o nemennosti zákonov. No jedným dychom dodáva, že on prišiel zákon naplniť. Dalo by sa z toho vyvodiť, že zákon je rámec, ktorý treba napĺňať v „duchu doby“. Otázne je, či si toto môže dovoliť iba on, alebo, či je táto kompetencia daná aj jeho „mystickému telu“, ako sa cirkev rada nazýva.

V „Kázni na hore“ sa Ježiš zrejme vyjadruje k najpálčivejším problémom tej doby, ale hovorí aj ku dnešnému človeku. Zaujímavé je, že sa venuje dosť obsiahlo „cudzoložstvu“, teda manželskej nevere. Hovorí: „Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!«  No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ V ďalšom texte Ježiš priamo hovorí o rozvode: „Ďalej bolo povedané: »Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!« No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.“

Toto je jasná doktrína, ktorá, preložená do dnešnej reči, by mohla byť bázou na uvoľnenie pravidiel na riešenie problému rozvodov na pôde katolíckej cirkvi. Preložené do dnešnej reči to znamená, že by mohol pribudnúť k dôvodom zrušenia platnosti manželstva aj dôvod „manželskej nevery“. Otázkou však ostáva, čo s rozvedenými. Budú v novom manželstve "cudzoložiť"? Preto cirkev radšej hovorí o "anulácii" (zrušenie platnosti) a nie o rozvode.

Ďalšou výzvou pre dnešok je Ježišov výrok: „Muž sa pripúta k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt 19, 5-6). Výzvou je tento výrok aj preto, pretože cirkev považuje manželstvo za „sviatosť“, ktorú si udeľujú manželia navzájom. Teda nie je im udeľovaná kňazom, ako si mnohí myslia. Tu nastáva problém aj tej „anulácie“ manželstva. Musí byť totiž preukázané, že tu bola nejaká zamlčaná prekážka, a teda, že v podstate celý sobáš bol iba akési divadielko a podvod. Dôvodiť prekážkou „neznámou“ (neplodnosť a pod.) je už špekulácia sama o sebe, ktorou argumentujú najmä tí, ktorí už „scudzoložili vo svojom srdci“.

Ako si biskupská synoda poradí s týmito dvomi zdanlivo protichodnými Ježišovými výrokmi je otázne. Je to ako vyriešiť kóan. No nepredpokladám, že dôjde k nejakej „revolúcii“. Možno nastane odštiepenie určitých skupín od katolíckej cirkvi, ale takých už v histórii bolo. Nie je možné prispôsobiť tisícročné pravidlá spoločenstva dobovému dopytu. Je však nutné pomenovať veci pravými menami, opustiť stredoveký jazyk a „zákon naplniť“. Možnože práve to je hlavnou devízou pápeža Františka. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?