Dobre už bolo

Autor: Tibor Javor | 5.9.2014 o 11:11 | (upravené 5.9.2014 o 17:16) Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1279x

Nie, nejdem s nostalgiou spomínať na zlaté časy „v socíku“. Aj keď tak trocha tie zlaté časy boli. Problém je oveľa širší. Najmä keď sa pozrieme, kam sa dnešný svet uberá.

Dobre už bolo. No čo to je, keď „je dobre“? Z individuálneho pohľadu človeka sa dá súhlasiť, že „dobre“ je vtedy, keď je človek šťastný. Teda pojem „dobra“ sa viaže na pocit šťastia. Poďme ale ďalej. Čo to je, to „šťastie“? Ak pominieme triviálny výklad, teda akúsi náhodu, tak šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie. Šťastie vystupuje ako cieľ ľudskej túžby a konania, jeho dosiahnutie sa stáva zmyslom ľudského života.

Americký psychológ Abraham Harold Maslow definoval v roku 1943 základnú hierarchiu ľudských potrieb do päťstupňovej pyramídy. Každý z nás stojí na jej určitom stupni. Postupom času, tak ako dozrieva osobnosť, postupuje obvykle vyššie. Niektorým však nie je dané odlepiť sa od základne a niektorých život prinútil dokonca zostúpiť nadol.

Štruktúra potrieb človeka začína na báze potrieb prežitia. Na druhom stupni sa nachádzajú potreby bezpečia a istoty. Ak už človek nepociťuje potrebu nevyhnutne garantovať potreby stupňa druhého, stávajú sa pre neho motivačnými faktormi potreby lásky, prijatia a spolupatričnosti. To je hranica, kedy sa zo živočícha stáva človek. Štvrtá skupina potrieb človeka už nie je materiálna. Tu sa totiž začínajú potreby bytia v širšom slova zmysle a do tejto kategórie patria potreby uznania a prestíže. Na najvyššom stupienku stoja hodnoty duchovné, niekedy nazývané transcendentné. Maslow tvrdí, že sú v každom z nás a ľudia, ktorí uprednostňujú uspokojenie takýchto potrieb sú nad vecou.

Poznanie tohto mechanizmu motivácie človeka je veľmi silným nástrojom nielen v rukách diktátorov, či firemných manažérov, ale aj marketingových expertov otvárajúcich nové trhy. Kdesi som zachytil jeden príbeh, že niekde v Afrike ľudia kupujú smartfóny aj tam, kde nie je signál a ani elektrina. Aby si mohli smartfónom večer posvietiť v chatrči, cestujú raz – dva krát týždenne do mesta, aby si ho mohli nabiť. Tu smartfón prestal plniť svoju primárnu funkciu a stal sa znakom statusu. No nemusíme ani chodiť do afrického bušu. Nedávno preblesla správa, že ľudia už sedia na ulici v rade na ešte neexistujúci iPhone 6. A to je Amerika.

Priemysel nám prostredníctvom marketingu podsúva stále nové a nové technológie a výrobky a vštepuje nám podprahovo, že ak budeme mať to, či ono, budeme lepší, uznávanejší a splnia sa naše sny. Proste, že práve vtedy budeme šťastní. Ešte ale snáď neoschli cenovky pod novým produktom a už nám „natláčajú“ produkt ďalší. A opäť, jedine vtedy budeme šťastní.

Čo sa ale vlastne popri tom celom rozvoji deje? Mení sa obsah jednotlivých vrstiev Maslowovej pyramídy? Zrejme áno. Ľudia, ktorí často nemajú za čo dať deťom jesť uprednostňujú akési znaky prestíže. Pamätám si, že za „socíku“ boli takýmito znakmi kožená sedačka a video.

Krutá manipulácia. Kde ostali hodnoty ako kontakt, láska, spolupatričnosť a bezpečie, keď sa hrot Maslowovej pyramídy zaboril do jej základne a status, prestíž a sebarealizácia sa stala živočíšnou potrebou?

Kedysi za „socíku“ sme boli úmyselne „odrezaní od sveta“. Nielen ostnatým drôtom, ale aj informačne. Ak by ostal svet tak ako bol a my by sme nemali žiadne informácie, čo sa deje „za oponou“, boli by sme šťastní. Naše potreby by úplne napĺňala "embéčka" a prázdniny pri rybníku. Podobná situácia do určitej miery stále je aj v Rusku, alebo trebárs aj na tej východnej Ukrajine. Všimnite si, ako sa Kyjev naťahuje s Moskvou, ktoré televízne kanály budú obyvatelia pozerať. A nejde tu iba o propagandu. Tu ide o to, aby jednoduchý človek netúžil po niečom, čo mu „matička Rus“ nemôže poskytnúť. Miera šťastia je predsa priamo úmerná miere uspokojenia túžob človeka.

Dnešná doba je dobou „rôznofarebných revolúcií“ a prevratov. Brutalita bojovníkov nepozná medze a odrezávanie hláv sa stalo hitom internetu. Títo bojovníci tiež chcú iba uspokojiť svoje potreby. Majú predsa na to právo. Nech to stojí, čo to stojí. 

Dobre už bolo.

 

 

5.9.2014 o 17:16 som zmenil príliš brutálny obrázok a zjemnil text záverečného odseku.

Foto: dw.de, veteran.auto.cz

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?