Ako sme zabudli na devizák

Autor: Tibor Javor | 4.9.2014 o 15:39 | (upravené 4.9.2014 o 20:19) Karma článku: 8,54 | Prečítané:  1186x

Slovo „devizák“ bolo dlhé desaťročia synonymom vône mora, alpského vetra, či kávičky na bulvári Saint-Michel. Alebo aj prepoteného trička za volantom embéčky a otvárania zavarenej bravčoviny kdesi pod stanom. To všetko je už preč, nostalgia nepomôže. A že slovo „devizák“ zmizlo z nášho slovníka? Dobre mu tak.

Áno, pochopili ste dobre. Reč bude o cestovaní. Lepšie povedané o cestovaní do „kapitalistickej cudziny“. Vlastne ale, čo je to „kapitalistická cudzina“?

Kedysi, ani nie tak dávno, v krajine, kde sa piesok lial a voda sypala, žili občania. Boli to úplne normálni ľudia. Normálne ráno vstávali do práce, aby s nadšením plnili plány neviemktorej päťročnice a závery neviemktorého zjazdu ká-es-čé. A normálne za to dostávali výplatu a aj na dovolenku mali nárok. Žiaden gulag.

Títo občania najprv budovali socializmus a neskôr dokonca „rozvinutú socialistickú spoločnosť“. Okrem socializmu bol na svete aj kapitalitmus, toť hneď za Dunajom. A akoby na šľaktrafenie, všetky vychytené dovolenkové destinácie, pravda okrem Balatonu a Oravskej priehrady, sa nachádzali v tejto „kapitalistickej cudzine“.

Bolo by to všetko fajn, keby neboli usilovní a uvedomelí budovatelia socializmu od budovateľov kapitalizmu oddelení plotom z ostnatého drôtu nabitého vysokým napätím. Niekde dokonca priamo v dedine. To preto, aby tých občanov ani náhodou nenapadlo pokúsiť sa budovať namiesto socializmu kapitalizmus. Ten predsa „zahníval“.

Čo však s neborákom občanom, ktorý zatúžil po dovolenke v „sladkej Francii“ alebo v „bella Italia“? No, keď už tak dobre pracoval, štát, pod vedením všemocnej ká-es-čé a všadeprítomnej eš-té-bé , predsa len niekoho sem tam „von“ pustil. Predchádzala tomu ale administratívne náročná tortúra. Bolo treba získať „devizák“.

„Devizák“, teda odborne povedané „devízový prísľub“, bol taký zdrap papiera, na ktorom Národná banka československá dotyčnému občanovi potvrdila, že mu vymení pred dovolenkou koruny československé za doláre americké. Obvykle najviac sto dolárov. Tento papierik prišiel poštou, teda ak ste mali šťastie a dobré konexie, niekedy koncom marca vášho dovolenkového roku. Totiž iba tí s najlepšími konexiami sa dostali „von“ každý rok. Obyčajní budovatelia socializmu tak raz za tri roky.

Predtým ako ste však príslušnú žiadosť o devízový prísľub na príslušnom tlačive za príslušný poplatok v príslušnej pobočke banky podali, museli ste si tento papierik dať potvrdiť od zamestnávateľa. Samozrejme po príslušnom pohovore, v ktorom ste museli vysvetliť, že „vonku“ nemáte žiadnych rodinných príslušníkov. Pohovoru predchádzali ešte rôzne odporúčania od priameho nadriadeného, od zet-ó er-ó-há, poprípade od bunky ká-es-čé alebo od iných dôležitých organizácií. Potom ste s trasúcim sa srdcom mohli onen papierik do banky zaniesť. To ste museli ale stihnúť asi do konca januára. A čakať.

Predpokladajme teda, že občan s nadšením otvoril koncom marca obálku z národnej banky, že mu „devizák“ pridelili. Ak si myslíte, že mohol bežať pre doláre, ste na omyle. Ďalšou podmienkou a ďalším administratívnym kolečkom bolo získanie „vycestovacej doložky“.

Žiadosť o vycestovaciu doložku sa podávala na „pasovom“. Opäť ste museli doložiť všakovaké odporúčania a navyše výpis z registra trestov, nejaké kolky a pas. „Pasováci“ mali na vybavenie mesiac, takže ste si ani do „Mošoňu“ pre nejaké pracie prášky vybehnúť nemohli. Ak všetko klaplo a eš-té-bé nič nenamietala proti vašej dovolenke v Rimini, tak ste si niekedy po prvomájových oslavách mohli vyzdvihnúť pas aj so špeciálnym trojdielnym papierikom, ktorý vás oprávňoval vyzdvihnúť si v banke doláre a teoreticky aj vycestovať.

Koľká to radosť budovateľa socializmu, že mu svitla nádej pozrieť sa, ako sa buduje kapitalizmus. Doložka a devizák hriali v ruke a slnko akoby krajšie svietilo. Skoro ako tam v Taliansku.

Takmer nikto však ani netušil, že na vysnívanej doložke je v kolónke  „štatistika“ uvedený pokyn od eš-té-bé, ako s vami majú zaobchádzať. V tomto číselnom kóde bolo skryté, či vás majú na hranici vyzliecť donaha a hľadať  nejaké nelegálne doláre navyše, alebo krstné listy a diplom, čo by znamenalo, že vás už budovať socializmus definitívne nebaví. Alebo naopak pri návrate hľadať nejaké to porno, alebo modlitebné knižky. Dobre, že ste to netušili, dovolenka by zhorkla vopred. Niekomu však aj tak zhorkla, pretože nie vždy pustili „von“ celú rodinu. Kto nemal babku na stráženie detí na Floridu neodletel.

Hurá do banky pre doláre s  „devizákom", pasom, občaňákom a doložkou v ruke. Budovateľ socializmu tu musel vyplniť ďalšie tlačivo, takzvané „colné a devízové prehlásenie“, kde mu banka potvrdila množstvo legálne nadobudnutých dolárov. Pred príchodom na hranice ste do tohto tlačiva museli dopísať všetko cenné, čo vyvážate, aby vás nemohli obviniť, že cestou naspäť pašujete hodinky Prim a snubný prsteň s menom vašej vlastnej manželky.

Občan budovateľ socializmu teda koncom mája mohol mať už všetky doklady a doláre pokope a mohol začať vybavovať víza. Do všetkých krajín „kapitalistickej cudziny" sme totiž mali vízový styk. Tranzitné víza ste vybavili za jeden deň, na turistické bolo treba aj týždeň - dva počkať. Najlepšie bolo teda tváriť sa, že do toho Rimini cestujete cez Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzsko, a poprípade aj Španielsko, aby to bolo komplet.

Keď nakoniec občan budovateľ socializmu získal teda aj víza do vysnívanej dovolenkovej destinácie mohol začať zháňať letenky, lodné lístky, alebo ubytovanie. Na takýto luxus bežný budovateľ nemal, tak obvykle namiesto toho začal zavárať spomínané bravčové a vetrať stan. No a dúfať, že embéčka to do Rimini a naspäť nejako vydrží. Leto už bolo za rohom.

Posledná „próba“ bola na hranici. Na výjazde mohla trvať kontrola aj hodinu, podľa kódu na doložke. A ak vás nemal váš „kádrovák“ v robote rád, stačilo, aby zavolal na príslušné číslo, že máte príliš upratané pracovisko a príliš prázdne šuflíky, a mohli ste to na hranici otočiť.

A nepomohol by vám ani „devizák“.

 

 

P.S. Prísne tajný rozkaz

Foto: ÚPN, reprodukcie dokladov-internet

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?