Kto rieši cirkev

Autor: Tibor Javor | 10.6.2014 o 13:59 | (upravené 10.6.2014 o 14:31) Karma článku: 8,34 | Prečítané:  1999x

Pred niekoľkými dňami som si so záujmom prečítal jeden „návod“, čo robiť, keď je človek prvý krát na katolíckej bohoslužbe. Niekoľko sto reakcií v diskusii vygenerovalo krásnu vzorku motivácií a dôvodov kritiky cirkvi. Kopíruje „nálady“ odporcov cirkvi všeobecne.

Napriek charizmatickému pápežovi a napriek všetkej jeho snahe je katolícka cirkev pre médiá a rôznych aktivistov neustále zaujímavým cieľom kritiky a obviňovania. Zámienka sa nájde vždy. Raz je to Bezák, inokedy zmienka o manželstve vložená do ústavy, detské kosti kdesi v Írsku, alebo trebárs aj španielska conquista, či pálenie bosoriek. Za všetko predsa môže cirkev. Ešte šťastie, že aspoň toho Ježiša si sami neukrižovali.

Čo však je motiváciou na to, že sa mnohí toľko angažujú v poukazovaní na prešľapy cirkvi za posledné dve tisícročia? A toho, ako zápalisto títo odporcovia proti cirkvi bojujú? Určite to nebude žiaden altruizmus, či nutkavý pocit niekoho uchrániť pred osídlami tmárstva a nitkami vatikánskej siete.

Príkladom môže byť aj sporná ústavná veta o manželstve. Súdnemu človeku je jasné, že sama o sebe nikomu neškodí, aj keď ústava je zákon zákonov. A tiež je jasné, že ju odhlasovala parlamentná väčšina. Rovnaká väčšina odhlasovala aj iné zákony, ktoré majú dopad tvrdší. Trebárs, keď budete loviť na tri prúty v kaprových vodách, môžete dostať dva roky natvrdo. A žiaden boj sa nerozhorel, pričom rybársky zväz je dobrovoľná organizácia rovnako ako cirkev.

Dôvody aktivizmu proti cirkvi treba hľadať zrejme hlbšie. Možno aj vo sfére nevedomia. Práve ono totiž generuje rozličné „nutkavé“ pocity, že treba urobiť to, či ono. Spôsoby, ako „zabudovať“ do nevedomia to, či ono sú rôzne, ale výsledok je zhodný. Na základe určitého spúšťacieho impulzu sa v racionálnom vedomí objaví onen „nutkavý“ pocit. Najťažšie ale je, zistiť a priznať si, že často je za tým môj vlastný deficit. V prípade boja proti cirkvi ide často o deficit v oblasti morálky. A to sa týka rovnako veriacich, ako aj tej druhej strany.

Kauza „Bezák“: Krásny príklad toho, ako sa dokážu v boji proti cirkvi (lepšie povedané inštitucionálnej cirkvi) zhodnúť obidve strany. Pre veriacich bol Bezák akýmsi symbolom liberalizácie cirkevných pravidiel, aj keď o tom sám zrejme nevedel. Ten „Boh pohoďák“ predsa dokáže tolerovať aj tie tri udice v rybníku, teda je benevolentný k prísnym pravidlám, ktorých dodržiavanie vyžaduje určitú disciplínu a sebazapieranie. Pre ateistov a antiteistov bol Bezák vhodným príkladom na poukázanie, ako cirkevná hierarchia dokáže rozomlieť aj celebritu, z čoho vyplynulo konštatovanie o jej zlovôli.

Kauza „manželstvo v ústave“: Krásna téma pre tých, ktorí svoje vlastné „tiene“ projikujú na druhých. Tu sa zhodli všetci, ktorých „hryzie svedomie“ (a ani o tom nevedia) pretože žijú spolu  „len tak“, pričom je jedno, akého pohlavia sú (alebo sa cítia, aby sme zohľadnili všetky príslušné písmenká). No a pridali sa aj popierači akejkoľvek sexuálnej morálky a zdržanlivosti. A tiež si tento svoj „tieň“ ani neuvedomujú. Veď je to predsa normálne a čo im má kto čo prikazovať.

Kauza „detské kosti v Írsku“: Tu si zgustli takmer všetci. Ohyzdná katolícka mafia prinútila úbohé slobodné matky porodiť v útulku, dieťa im podľa vtedy platných pravidiel odobrali (A dnes v Británii neodoberajú?) a ak zomrelo, tak ho hodili „do žumpy“. (Dnes aj u nás idú potratené deti v nemocnici do nemocničného biologického odpadu.) Tém tu bolo hneď viac, ale sloboda sexu za každých okolností bola asi tým hlavným motivátorom. Priznajme si to, o tie mŕtvolky detí predsa nešlo.

Španielsku conquistu a pálenie bosoriek ponechajme bokom, sú to notoricky známe argumenty proti cirkvi rovnako ako pedofília a Vatikánska banka. Zaujímavou témou je pápež František. Pápež „pohoďák“. Mnohí mu takmer vkladajú do úst svätenie žien a uznanie homosexuálnych manželstiev, pričom na druhej strane sa pozastavujú nad tým, keď Vatikán vyhlási, že nemá nad prípadnými „uchylákmi v sutane“ trestnoprávnu spôsobilosť okrem územia Vatikánu.

Všetko je o sexe. Nie je to iba názov môjho staršieho blogu . Je to strohé konštatovanie. Prienikom väčšiny námietok voči cirkvi je v konečnom dôsledku „alergia“ na jej učenie o sexuálnom sebaovládaní, ktoré je z dnešného pohľadu „na smiech“. Toto je najväčší problém a zdá sa, že pre cirkev neriešiteľný. Väčšinový liberálny názor formovaný kedysi aj kalendármi Pirelli a Emanuelou nezmenia žiadne tisíce rokov staré poučky, ktorých sa cirkev nemieni vzdať.

Všetko „cirkevné“ je teda pre mnohých podvedome spojené s potláčaním jedného z najsilnejších biologických pudov. A preto treba proti nej bojovať. Otázka ale znie, kam sa prebojujeme.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?