Bezák, kauzy kňazov, rodina, homosexuáli a potraty. To sú asi hlavné témy, o ktorých sa u nás v súvislosti s cirkvou hovorí. Všimnime si, že väčšina takýchto tém nemá s Bohom priamu súvislosť. Sú to témy o morálke a o organizačnej štruktúre cirkvi. V takýchto debatách je Boha žalostne málo. Ba dokonca aj keď počúvam to, čo hovoria kňazi „z kancľa“, často krát ani tam Boh nie je. Zdá sa, že Boha nahradilo ego.
Nechcem uraziť nikoho, najmä nie tých, ktorí nezištne pomáhajú potrebným, ale ego vidím takmer všade. Dokonca aj v ošúchaných pátričkách záhorskej babičky. Ono je totiž hlavným motivátorom správania sa človeka a prejavuje sa veľmi rôzne. Či už je to túžba po majetku a machinácie vo Vatikánskej banke, hierarchický post či fara, alebo túžba „byť spasený“.
Základnou charizmou vznikajúcej cirkvi v časoch prvých Ježišových nasledovníkov bolo duchovno. Hlboké žité duchovno s praktickými a hmatateľnými výsledkami a dopadmi na človeka samého. Takto chápané duchovno a pôsobenie Boha sa do dnešnej cirkvi vrátiť nedá. Žijeme v úplne inej dobe, a to, čo kedysi bolo považované za „zázrak“, dnes poľahky vysvetlí žiak základnej školy. Žijeme ale v dobe, kedy sa egu darí. Aj v cirkvi. Čo stým?
Stredoveký kresťanský mysliteľ a mystik Majster Eckhart v hovorí: Vyžeňte zo svojho vnútra ego a vpustite na jeho miesto Boha. On bude potom konať tak, ako je pre vás najlepšie, pretože bude konať pre seba. Inými slovami, potlačte svoje túžby a priania, ktoré navymýšľal racionálny rozum ako „potravu pre ego“, a nechajte sa viesť „vyšším princípom“. Ale pozor, aby sa za tento „vyšší princíp“ opäť nevydávalo vaše ego.
Jednoduché, však? Skúste to a uvidíte, ako ihneď začne ego „vystrájať“.
