reklama

Boľševický ideál rodiny

Inštitút nazývaný „rodina" je v ostatnej dobe skloňovaný nie v siedmich, ale prinajmenšom v sedemdesiatich pádoch. Z rodiny sa stalo politikum, z ktorého sa snažia vytĺcť nejaké tie body takmer všetci politici, aktivisti, či cirkev.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

Bolo to niekedy v šesťdesiatych rokoch, keď som ako chlapec vyhrabal kdesi „povinné čítanie" zo študentských čias môjho otca. Boli to takmer všetko budovateľské romány zo sovietskeho Ruska. Hltal som tie knihy. Mnohé boli dobre napísané a najmä, otváral sa mi akýsi nepoznaný zvláštny svet, v ktorom boli hrdinami rôzne traktoristky, čekistickí komisári, statoční „timurovci" a rôzni „kalitelia ocele". Z tých kníh však, napriek všetkej ich exaltovanosti, na mňa vial akýsi smútok.

Dlho som nechápal prečo, až sa mi o čosi neskôr dostala do rúk opäť jedna z takýchto kníh. Volala sa tuším „Hovorí šieste poschodie". Bol to príbeh pioniera, žijúceho v jednom dome v „komunitnom byte". A ten chlapec, napriek všetkým tým rôznym ľuďom žijúcim v spoločnej domácnosti, nemal rodinu. Mal síce matku, ale to bolo tak asi všetko. Ja som vtedy nechápal, ako takéto niečo môže existovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Dodnes je vo mne smútok, keď si spomeniem na hrdinov tých kníh. A mám pocit, akoby sa história znova opakovala. Aký bol teda „boľševický ideál rodiny"? A malo sa podľa boľševikov vôbec jednať o „rodinu"? Alebo sa snažili aj tento inštitút „postaviť z hlavy na nohu"? Už Engels tvrdil, že „monogamná rodina musí byť zlikvidovaná ako súčasť vykorisťovateľského spoločenského poriadku" a už v roku 1917 boli v Rusku vydané dekréty, podľa ktorých sa manželstvo stalo iba formalitou a bolo ho možné hocikedy pred úradníkom za poplatok tri ruble zrušiť. Podľa komisárky pre sociálne záležitosti v Leninovom kabinete miesto rodiny mal zaujať „okrídlený eros".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V záujme boľševikov bolo, aby žena bola rovnakým účastníkom pracovného procesu ako muž a mala sa stať úplne slobodnou v striedaní sexuálnych partnerov. Namiesto v rodine sa žilo v akýchsi komunitách. Bolo jedno, či muž s viacerými ženami, alebo naopak. Z role matky ostalo iba rodenie, a aj to iba, ak žena chcela. Potraty boli zlegalizované a napríklad v jednej z moskovských nemocníc sa ich v iba v roku 1920 uskutočnilo 50 tisíc! To je takmer dvesto potratov v každý pracovný deň v jedinej nemocnici. Žena mala právo požiadať o potrat v ktoromkoľvek mesiaci tehotenstva bez udania dôvodov a muselo sa jej vyhovieť. Sex a rozmnožovanie boli po prvý krát v histórii oddelené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa boľševickej doktríny mala rodinu nahradiť komunistická strana. Robila to okrem iného tak, že napríklad podľa dekrétu Felixa Dzeržinského bola súčasťou výchovy mládeže aj výchova k promiskuite. V záujme podkopania morálnych princípov rodiny. A v záujme zvýšenia popularity režimu.

Boľševikom trvalo takmer dvadsať rokov, kým prišli na to, že tento „promiskuitný experiment" vedie k demografickej katastrofe a k deštrukcii štátu. Kyvadlo sa otočilo na druhú stranu a Stalin potraty v roku 1936 zasa zakázal a zákony povoľujúce promiskuitu zrušil. Komunistická rétorika začala opäť hovoriť o rodine ako o základnej bunke spoločnosti. Potraty boli zasa povolené až v roku 1955.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď si spomeniem na chlapčeka z knihy „Hovorí šieste poschodie", je mi smutno. A je mi ešte viac smutno, keď cítim v mnohých diskusných príspevkoch na rôznych blogových stránkach priam akúsi „zášť" voči hodnotám, na ktorých je, alebo mala by byť, rodina založená. Čítam argumentačnú ekvilibristiku a voluntaristické názory ľudí nielen mladých, ale aj zrelých. Čítam priam vulgárne urážky na akýkoľvek iný názor, čítam výplody dženderovej ideológie o možnosti voľby nielen partnera, ale aj vlastného pohlavia.

Nie je to trocha tak, ako kedysi v tom tisíc deväťsto sedemnástom, keď štátom podporovaná promiskuita mala pripútať ľud k boľševikovi? Dnes za tým boľševik isto nebude. A ani žiadna iná zkonšpirovaná úderka. A preto mi je smutno.

V článku sú použité citácie z článku Michala Mikulu, Impulz 2/2007 (http://www.impulzrevue.sk/article.php?208)

Ilustračné foto: (C) Tibor Javor (http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom)

Tibor Javor

Tibor Javor

Bloger 
  • Počet článkov:  370
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáFotografieVšeličoZamysleniaPotulky

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu