Muzika z obývačky

Autor: Tibor Javor | 12.12.2013 o 13:45 | (upravené 13.12.2013 o 8:26) Karma článku: 2,95 | Prečítané:  501x

Pred časom som sa na blogu zdôveril s mojím amatérskym spôsobom nahrávania vlastnej muzičky doma v obývačke. Je to niečo ako naivné umenie, ale je to celkom dobrá zábavka. A hlavne, neruší susedov. No časy sa trocha zmenili a s nimi nielen dostupný soft, ale aj moje nároky na výsledný produkt. Hovorím nároky, nie výsledok. Ten ostal rovnako kostrbatý.

V tom mojom staršom blogu sa vytešujem zo známeho softu Audacity a z čínskej kópie externej zvukovky Behringer UCG102. Časy sa zmenili a cez Audacity si s onou externou zvukovkou už nezahrajete. Čo sa stalo?

UCG102.jpgČaro spomínanej zvukovky je v tom, že vďaka špeciálnemu driveru Asio od firmy Steinberg, dá sa dosiahnuť latencia do 10 ms. To znamená, že priamo počujete v slúchadlách to, čo hráte. Driver totiž obchádza jadro operačného systému a komunikuje priamo so zvoleným USB portom, kde máte zvukovku nainštalovanú. No firma Steinberg je firma komerčná. A tak sa stalo, že po nejakých jarných inováciách vo Windows a okolí, onen driver prestal v open source programe Audacity pracovať.

Spôsobilo to trocha revolúciu na webe, pretože Steinberg odmietol svoj úspešný driver poskytovať zadarmo pre Audacity. Výsledkom revolúcie bolo, že Steinberg ponúkol na svojej stránke zdrojáky, a kto chce, môže si to do Audacity sám implementovať. No toto ale riešenie pre muzikanta nie je, pretože by okrem muziky musel ovládať céčko a spôsoby kompilácie. Okrem toho sa moja čínska kópia za 10 Euro rozpadla, zalomil sa jack, odišiel prepínač a nakoniec to prestalo fungovať úplne.

Takže ako ďalej? V prvom rade som si obstaral o čosi drahší originál externej zvukovky Behringer UCG102. Dodávajú ju v peknej krabičke, s bohatým návodom a s CD s Asio driverom a s nejakými virtuálnymi kombami. Funguje to nádherne a cez virtuálne historické kombá to hrá príjemne. No v Audacity to opäť nefunguje. Šľak aby to vzal. Po dlhom bádaní a skúšaní som objavil sympatický soft zvaný Mixcraft 6. Správa sa podobne ako Audacity, má intuitívne ovládanie a nahráva perfektne. S Asio driverom si rozumie. Má však dve chyby  - nie je zadarmo a notebook s dvojjadrovým Turionom bežiacim na 2GHz nestíha.

Mixcraft6.jpg

Cena Mixcraft-u je cez 75 Euro. To je na obývačkové hranie dosť. Dá sa to obísť cez 12 mesačnú subskripciu, ktorá stojí okolo 9 Euro na mesiac. Po roku je program váš s celou podporou. To je akceptovateľné, aj keď čosi preplatíte. Horšie je to s tým kompom. Neostalo nič iné, ako predať starý záložný notebook a kúpiť nejakú aspoň čiastočne chodivú rýchlejšiu „herku". Čoskoro mi teda pod stolom fučal statočný komp s 3,2 GHz procesorom. Doslova fučal, pretože na základnej doske som nemohol použiť fajnový veľký chladič procesora, a bolo potrebné dočasne inštalovať originálnu maličkú vrtuľku, ktorá sa vrtí ako fén.

Takže hardvér máme poriešený, poďme nahrávať. Ako som však ale už povedal, moje nároky sa zvýšili.  Nebudem predsa naveky hrkať hrkálkami a šušťať šuštítkami. K správnej muzike patria predsa bicie! To, priznám sa, bol pre mňa problém. Také maličké elektronické „biciatka" s „búchacím" panelom so šiestimi desaťcentimetrovými štvorčekmi stoja vyše 700 Euro! Poviete si, je tu predsa kopec sotftu, tak čo vymýšľaš? To pre mňa však nie je. Ja si chcem zahrať a nie skladať „drums track" a všelijaké loopy.

Jolana.jpgNašťastie som objavil stránku „Wiki Loops". Je to taký muzikantský web, kam ľudia uploadujú svoje tracky a okrem možnosti stiahnutia zadarmo, máte možnosť k danému záznamu pridať svoju stopu, a tak si virtuálne „zadžemovať". No a samozrejme písať komenty a hodnotenia. Stránka je príjemne prehľadne členená podľa žánrov a nástrojov. Tak som si odtiaľ stiahol zopár trackov s bicími, reku čosi k tomu nahrám, a bude. Vybral som si jednu pekne dynamicky a farbisto nahranú rockovú dvanásťku s dĺžkou dve dvadsať a so 120 BPM. Zdalo sa mi, že to v strednej časti trocha uteká, ale celková štruktúra sa mi páčila. No tešil som sa predčasne.

Ono sa to povie, dohraj do toho rytmiku a basu.  Ako starý basák - pred štyridsiatimi rokmi som aktívne hrával - som mal vždy s bicistom dobrý kontakt a tak rytmika šliapala dobre. No keď som si teraz pustil na slúchadlá tie stiahnuté bicie, nie a nie čosi normálne zahrať. Je to totiž, ako by ste sa pokúšali urobiť pesničku odzadu. To je čosi iné, ako začať od textu, či melódie. Pravda, profík by si onen bicí základ rozpísal po taktoch a nad tým by urobil zvyšok. Ja však profík nie som, ja si chcem zahrať. Takže začneme akordickou gitarou.

UCG-102_1.jpg

Starú Jolanu som pripojil do Marshalla, prepojil z linkového výstupu do zvukovky, stiahol master a pridal reverb. Slúchadlá na uši a klik do myšky. A už to „jelo". Po prvých úderoch bicích som sa chytil a na druhý pokus som mal vcelku obstojný základ rytmickej gitary s bicími. Mimovoľne mi prsty spadly do C-duru, kde viem v barré akordoch tak trocha rockenrolovo frázovať, a tak čistá neskreslená gitarka na kobylkový snimač s priškrtenými výškami a s trochou dozvuku vyznela celkom dobre. Ani som sa príliš rytmicky nesekol, i keď sa mi opäť zdalo, že v strednej časti bicista trocha „ujel". Alebo ja?

bass.jpg

 

 

Poďme na basu. Priznám sa, požičaná švagrova sto ročná Jolana D Bass dala zabrať. Má trocha prehnutý krk, takže struny sú strááášne vysoko. Človek sa nadrie, aby zo slabučkých snímačov niečo dostal. Ešteže sa zvukovka dá prepnúť na vyššiu citlivosť. Basu som zapojil na priamo, bez komba. Chcel som ju mať ostrejšiu. A opäť slúchadlá a klik. Bolo to ale trocha zložitejšie. Rytmiku som nahral totiž veľmi synkopicky a teraz som sa nevedel zorientovať. Okrem toho som už začal špekulovať, kde nechám miesto na aké sóličko a kde bude spev. Dopadlo to ale dobre, striedal som taký trocha funky riff s džezovým walking bass štýlom.  Začalo sa mi to páčiť. Základ dostal rockabilly nádych. No viaceré rytmické prešľapy bolo treba ešte v počítači opraviť.

Tak, základ by bol. Chcelo by to teraz nejaký text, to je vec, na ktorú často zabúdam. A chcelo by to text, ktorý bude veselý až smiešny a pritom rytmicky dobre postavený. Našťastie ma napadla jedna pubertálna rečňovanka: „Božena, Božena, roztiahni kolená..." Fuj, to sa ale predsa nedá použiť!! No tie kolená sa mi tak zapáčili, že v krátkom textíku sa opakujú asi päťdesiat krát.

So spevom však opäť nastal taký malý problémik. Práve mi končila nejaká pliaga a mal som dutiny tak opuchnuté, že som nemohol skoro nosom dýchať. Poriadna dávka spreju do nosa to za pol hodinku napravila. Výsledkom je taký barový vokál, no neistotu v ňom poriadne cítiť. Nevadí. V jednom okne textík, v druhom Mixcraft, mikrofón cez kombo so statočným dozvukom a ideme. Nakoniec to priznám: bolo to na šiesty pokus, a v závere som už hlas začal strácať.

adi21_big.jpg

Sólová gitara je vždy taká čerešnička na torte. Pripravil som si miesto na dve vcelku jednoduché sóličká, veď táto pesnička nie je o metale. Podarili sa na prvý raz, gitarka bola zapojená mimo komba cez Behringer modelingový preamp ADI 21 nastavený na ľahký crunch, ktorý sa k mojej renovovanej pololubovej Jolane Diskant veľmi hodí.

Po záverečných úpravách v kompe pozostávajúcich z vyrovnania hlasitostí jednotlivých stôp, korekcií úrovní nástrojov pri speve a sólach, či úpravy stereo rozloženia, ostalo konvertovať výsledný produkt do MP3.

A mohlo sa uploadovať na „ty trúbu".

A propos, vy neviete, čo je to „ty trúba"? No predsa You tube!! A znie to tam takto:

(klik na obrázok)

Play.jpg

PS: Pustite si to ale na dobré slúchadlá a poriadne to osoľte.

A spomínajte na leto a na svoje "mládí"...

 

 

 


foto: produktové stránky výrobcov a Tibor Javor

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?