Ako vzniká muzika v obývačke

Autor: Tibor Javor | 21.5.2013 o 15:34 | (upravené 21.5.2013 o 16:11) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  417x

Čo k tomu potrebujeme: Jednu staršiu vyzretú Jolanu, jednu no-name basu, staré ale dobré Marshall kombo – alebo čokoľvek iné, čo má reverb, mikrofónový vstup a linkový výstup, nejaký ten mikrofón – najlepšie so stojanom, štúdiové slúchadlá – také ktoré netlačia ani v uchu ani na uchu, liter vína, pol litra kávy, pol krabičky cigariet, krabičku Behringer alebo iný analógový „crunch“ efekt, pár káblov, komp a vhodný jednoduchý soft – odporúčam Audacity. No a nezabudnúť na externú zvukovku – postačí čínska kópia krabičky USB Guitar Link. A aby som ešte nezabudol, manželku je potrebné poslať na prechádzku, alebo posadiť k hokeju.

Tento krát som vôbec nemal v úmysle nič skladať a nahrávať som chcel iba aby som aj s odstupom vedel, čo a ako kazím. Iba som si tak trocha precvičoval prsty. Ako obvykle som prepojil linkový výstup z komba cez externú zvukovku do kompu a do tej istej krabičky som pripojil slúchadlá. Toto je dosť dôležité, pretože bez rýchlej externej zvukovky máte naspäť z kompu niekedy oneskorenie a nedokážete si zahrať sám so sebou.

Skoro som zabudol, že v kompe je potrebný nejaký ten nahrávací soft. Používam už nejaký čas program Audacity, jednak je dosť intuitívny a hlavne je zadarmo. Po dvoch troch klikoch môžete nahrávať až kým nezaplníte disk. Ani neviem, či je tam obmedzený počet stôp, ja som sa nikdy ďalej ako po siedmu nedostal, a to aj s perkusiami.

Takže stará 50 ročná pololubová Jolana je pripojená cez krabičku, a ktorej je nastavený ľahký „crunch“. Vstupná úroveň na kombe asi na polovicu, aby sa Marshall pridával len pozvolne, master volume na nule, linka cez zvukovku do kompu a na hlave slúchadlá. Klik a ideme.

Po zahrievacej polhodinke som si nevdojak spomenul, že som už dávno neskúšal nejaké tie reggae rytmy, tak to beriem len tak v „céčku“ dve a pol minúty dokola. V „céčku“ preto, pretože mám dosť nízko položený hlas a dosť som si na to zvykol aj kvôli barré akordom, z ktorých sa dajú ľahko odvodiť power akordy.To iba tak na okraj, aj tak najčastejšie hrávam blues a country.

Kukám, kukám – či vlastne počúvam, počúvam a zisťujem, že sa mi vcelku zadarilo aj bez metronómu. Tak to vrátim naspäť, pridám trocha skreslenia, prepnem na kobylkový snímač a spustím nahrávku druhej stopy, nejaké to sóličko. Po prvom cykle si uvedomujem, že by bolo dobré nechať nejaké pauzy, aby sa „čisto teoreticky“ dal nahrať ešte nejaký nástroj, alebo spev. Pre každý prípad.

Hmmm. Sem tam je to nejaké kostrbaté, ale druhá stopa znie so základom vcelku fajn, ani to nie je príliš falošné. Tak si dám pauzu, dva deci vína, dve cigarety a vytiahnem požičanú basu. Tú je treba radšej zapojiť na priamo, bez skreslenia, nemám totiž basové kombo. Trocha rozmýšľam, čo z tej basy vylúdiť, pretože rytmický podklad som hral prstami a basová linka tam už teda je. A celkom pekná. Padne rozhodnutie, že basa nastúpi z ticha a že sa pokúsim kopírovať pôvodnú basovú linku z podkladu v tercii, či kvinte – tým nemôžem nič pokaziť.

Nechce sa mi s tou basou príliš babrať, tak ponechám to, čo sa zadarilo na prvý pokus. Gitary odložím do stojanov a idem si vypočuť čo to vlastne vzniklo. Tie tri gitary neznejú až tak zle. Horšie je, že som pozabudol stiahnuť na kombe basy, a tak je basgitara straaašne zahuhlaná a v špičkách orezaná. Nechce sa mi už gitaru znova pripájať, po pol litri vína, čo medzitým  „padol za vlasť“, by sa mi už aj tak prsty plietli. Zachráni to Audacity.

Najprv „nahuckám“ na basovú stopu ekvalizér a stiahnem frekvencie od 600 Hz dole. Naozaj basa prekukne a je to aj viac do reggae soundu. Horšie ale je, že teraz zasa vystúpili iné šumy-brumy, predsa len Audacity nie je profesionálny soft. Čo s tým?

Dopijem posledný glg vína a idem spať. Ráno je sobota, má pršať, takže by sa vec dala dokončiť, napadá ma. Urobíme z toho pesničku. Text však nemám.

Ráno, práve počas povinného sedenia „na trestnej lavici“, ma napadá fragment refrénu. Celé dopoludnie pri upratovaní si to pospevujem, až vybrúsim synkopy takmer k dokonalosti. Keď si do textíku vpisujem časy, kedy začína a končí pauza pripravená na spev, napadá ma aj ďalší fragment. Fajn. Čo však s tým šumom-brumom?

V texte sa čosi hovorí o vodníkovi, takže šum zamaskujem vodou. Aspoň bude sranda. Po pol hodine „gúglenia“ mám empétrojku potoka pridanú ako ďalšiu stopu. Ďalšia polhodina „gúglenia“ pridá zvuk akejsi obrovskej bubliny na každú štvrtú dobu. Začína sa mi to páčiť – recesia ako hrom.

Manželka sa medzitým usadila k hokeju, tak rýchlo do komba pripájam mikrofón, k reverbu ešte máličko chorusu a poďme. Vcelku sa to podarilo, ale ešte mi tam čosi chýba. Je to akési ploché aj so spevom, vodou a bublinami. Pridávam teda k refrénu druhý hlas. Vlastne to ani nie je druhý hlas, ale unisono, ktoré som na záver v kompe máličko rozladil, aby to nebolo také strojené. Jeden hlas o percentíčko hore, druhý dole, jeden máličko vľavo, druhý máličko vpravo. Zvyšok vokálu nechávam tak.

V hokeji je práve prestávka, tak nahrávku púšťam manželke, ktorá ma vždy dobre skritizuje. Teda – aby som to uviedol na pravú mieru – poskytne dobrú a konštruktívnu kritiku: "Je tam príliš veľa elektrickej gitary, bije sa to s textom aj so spevom." Hokej pokračuje.

Nič jednoduchšie. Vyhodím kus gitary. Nie tej čo stojí v stojane, ale zmažem vhodný úsek elektrickej gitary. Je to lepšie, ale vznikla akási diera. Keďže sa v texte hovorí o „dunajskom vodníkovi“, tak ma nenapadá nič lepšie, ako použiť moje snáď štyri maďarské slová čo poznám a len to tam tak  „kecnúť“. Keď recesia, tak recesia. Hokej skončil a moja kritička sa ide popukať od smiechu. Vznikla z toho poriadna „haluz“.

Teraz ešte pridať nejakú perkusiu, aby to získalo „južanský šmrnc“, a napáliť na CD. Nechce sa mi totiž v garáži hľadať ten správny kábel na prepojenie kompu do zosíku a na „jamo-stĺpy“.

Hrôza! Z bední to hrá znova otrasne zahuhlane. Skúšam to na iný pár a je to také isté. Buď som už slúchadlovo hluchý, alebo tie slúchadlá basy nevládzu. Takže poďme znova ku kompu. Tentoraz nahuckám na všetky stopy frekvenčný analyzátor, aby som videl, či to nemá ešte niekde rezonančnú špicu. A veruže má. Okolo 200 Hz. Znova ekvalizátor a von s ňou. A nahrávka na „veľkých búdach“ znie fajn. Púšťam si ju asi päť krát za sebou. Mám teda ďalšiu do zbierky...

A čo na záver? Nič, len to, že Windows Movie Maker to celkom zvukovo zbastardil ale inak to na Youtube dostať neviem. Takže si počúvnite výsledok „obývačkoveho“ nahrávania.

DunaregPlay.jpg

 

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?