Zabi svojho Boha

Autor: Tibor Javor | 6.12.2012 o 12:04 | (upravené 6.12.2012 o 14:10) Karma článku: 7,41 | Prečítané:  899x

Nietzscheho blázon kričí na ulici: „Boh je mŕtvy... My všetci sme ho zabili..." Táto veta chcela zmeniť svet, k lepšiemu. Chcela, aby si človek uvedomil, že lipnutie na vzorcoch života a vzťahov v spoločnosti, nech by boli hocako silne vštepované tradíciou, je potrebné prekonať. Tušil, že zotrvávanie v nich privedie svet k morálnemu a etickému zahnívaniu.

Blázon kričal, že boh je mŕtvy a Nietzsche sa nádejal, že k tomu už došlo a že si to človek uvedomí. Chcel súčasne ponúknuť oveľa vyšší étos, étos sebaprekročenia, étos slobodnej vôle smerujúcej k novému človeku. K nadčloveku, ktorý sa mal oprostiť najmä od bezmyšlienkovite prijímaných noriem správania a hlbokým sebauvedomením a silnou vôľou dospieť k vyššej forme existencie.

Nie, nešlo o rasu vyvolených, ale o nutné pokračovanie ľudstva, ak nechce skĺznuť do bahna banality. Taktiež nešlo o skutočné popretie Boha, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať. Išlo o provokatívne popretie mainstreamového banálneho „bôžika" honosne nazývaného Bohom. Išlo o to, poukázať, že takéto chápanie Boha a „morálky" dlhodobo ďalej neobstojí. A je jedno, či ide o Boha, Allaha, Jahveho či iné antropomorfné predstavy.

Nie.jpg

Fiktívny Zarathuštra povzbudzuje svojich žiakov k tak vysokému étosu s tak vysokými nárokmi na nich, že vlastne sám spochybňuje uskutočniteľnosť tohto sna. Pre nedostatok motivácie k tomuto sebaprekročeniu. Toto sebaprekročenie je totiž súčasne sebapopretím. Popretím toho vnútorného banálneho „ja" túžiaceho po lahodnom stereotype más.

Beh času Nietzscheho ideály prevalcoval hedonistickou komerciou plnou banalít a sýtiacou ego človeka nepotrebným balastom. Napriek tomu ostala Nietzscheho filozofia pravdivá dodnes. Dodnes skvelo popisuje stav spoločnosti, ktorá vo svojom morálnom rozklade postúpila ešte o krok ďalej. Ostáva však v platnosti, že sme „zabili svojho Boha"? Že sme ho zabili dokonale? Že ešte stále netlie v archetypoch starých materí? Že stále netúžime po nejakom „božskom zásahu", či „vykúpení"?

Po „vykúpení" z čoho?  Po vykúpení z bahna „malých ľudí", ako snáď riekol kdesi Zrathuštra. Avšak po vykúpení bez vlastného pričinenia, bez námahy. A tomuto možno najlenivejšiemu a najfalošnejšiemu prístupu si ešte dovolíme opovážlivo povedať, že veď je to „božia láska"!

Kresťan, teda ten, kto stojí o toto pomenovanie, musí takéhoto Boha zabiť. Zabiť v sebe toho diabolského banálneho bôžika, ktorý akoby fungoval na vhodené mince: vhodíš modlitbu a vypadne plechovka. Áno, zabiť tohto falošného Boha v sebe a neslúžiť mu viac. Boh totiž nie je despotický vládca vyžadujúci službu otroka. Slúžiť máme sebe a cez seba tým, pre ktorých sa touto službou stávame „blížnymi". A vtedy možno sa staneme tým novým človekom.

A ten „pravý" Boh? Čo s ním? Je to nikdy nezodpovedateľná otázka a život za zatvorenými očami. Je v nás a my v ňom. Toho zabiť nevieme...

 

 


foto: (C) Tibor Javor     http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?