Schutzov „Zlatý vek byrokratov" ide však ešte ďalej. Dostáva sa na hranicu investigatívy ochutenej tak trocha „kari" Munchenhausenových reportov, opierajúc sa iba o nejasnú správu jednej agentúry, ktorá si inak už za úvodné predstavenie konzultanta vyfakturuje peknú sumu. Otázkou však je, koľko a komu si oná agentúra za spomínaný „bleskový prieskum" faktúrovala tentoraz. Alebo či „bártruje", a s kým. Pochybujem, že so štátnou správou.
Problémom Schutzovho komentára nie je jeho názor, ale to, že štýlom vlastným jeho materskému denníku prezentuje fragmentálne náznaky skutočnosti ako skutočnosť samú, a to jazykom patrične rozhorčeným. Bol by som však zvedavý, ako by sa jeho rozhorčenie stupňovalo, keby si mal odsedieť zmenu za prepážkou, alebo za počítačom štátneho úradníka. A je jedno, či na „živnostenskom", alebo trebárs na „úrade práce". Tam by možnože vetral aj v januári.
Podstatou nekompetentnosti Schutzovho „fíčra" je teda jeho neznalosť ako úrady pracujú. Vlastne ako musia pracovať, aby sa agenda nezosypala ako informačný systém na daňovom. Ďalším problémom je to, že, zdá sa, nepozná ako spoločnosti ponúkajúce štátnemu sektoru rôzne analýzy, následne pretavené do „copy-paste" aplikácií informačných systémov, vytvárajú dopyt. Krokom prvým je vytvorenie problému, krokom druhým je jeho analýza a krokom celkom posledným je dlhoročná údržba systému, ktorému nik okrem nich samých nerozumie. A preto je tu papier.
Štátny úradník pracuje iba toľko a tak, ako mu zákon káže. Zákon a naň naviazané predpisy. Keby tomu tak nebolo, čoskoro ba nastal chaos. Procesy v správe štátu, nech sa zvonka javia akokoľvek nezmyselné, majú svoje rácio. Sú tak poprepletané a previazané, že narušením jedného čiastkového postupu by mohol skolabovať systém. Hm... Možno trocha zveličujem, veď je tu papier...
Nie je vinou štátneho úradníka, že rôzne databázy nie sú poprepájané, sám na to hromží. Nie je jeho vinou, že informačné systémy na rôznych úradoch a v rôznych rezortoch dodávali rôzne firmy. Neprepojenosť databáz je často spôsobená odlišnými technológiami a úmyselnou unikátnosťou (rozumej nekompatibilitou) dodaných systémov. Veď ktoráže firma by sa vzdala tak ťažko získanej dojnej kravy a poskytla by zdrojové kódy konkurencii? Opäť si spomeňme na kauzu okolo daňového.
Schutzom citovaný kontrolór z onej konzultačnej firmy má možno pravdu. Taktiež je pravdou, že lepším nastavením procesov v štátnej správe by sa mohla zvýšiť jej efektivita. Ešte viac by sa zvýšila automatizáciou procesov a odbúraním papiera. Pochopiteľne iba do tej miery, aby nebol ohrozený systém.
Niečo ma však núti opýtať sa: Qui bono? Na elektronizácii procesov štátnej správy zarábajú rôzne konzultačné firmy už roky a výsledok je taký aký je. A upachtené pracovníčky na úradoch nadávajú na mnohé nezmysly ďalej. Často robia, čo môžu. Vlastne iba to.
A podsúvať verejnosti počítačové hry a prezeranie porno stránok je neférové. Možno aj urážajúce. Že, pán Schutz?