Kam sa podeli politické vtipy?

Autor: Tibor Javor | 23.4.2012 o 12:24 | (upravené 23.4.2012 o 12:30) Karma článku: 9,85 | Prečítané:  1499x

Politická satira a politické vtipy patrili k životu snáď už od čias Haškovho Švejka. Pomáhali s nadhľadom ľuďom prežiť v najrôznejších politických uskupeniach štátu a stali sa akýmsi česko-slovenským folklórom.

Mnohé z replík humoristov zľudoveli, a často iba ľahká narážka vyvolala úsmev. Kto by si nepamätal „taváriščov kantrarevoľucijonérov“, alebo „páku P tavárišča Iljúšina“. Či takzvané „vtipy o Jáchymovskú zlatú mrežu“, alebo na tie z brežnevovskej éry. Napríklad na ten, kde sa pasažieri v transsibírskom exprese pýtajú, prečo vlak tak dlho stojí, aby sa po viacnásobnej odpovedi „dežúrneho“, že „izmeňáju mašínu“ dozvedeli, ža „mašínu užé izmeníli za vódku“.

Medzi moje najobľúbenejšie patril aj tento:  Vojak pohraničnej stráže hovorí čatárovi: „Ty vole, to rogálo, to je ale divnej pták... Celej zásobník sem do něj napálil a on toho chlapa ne a ne pustit...“

Mnohé z vtipov, ktoré sa rozprávali za „totáča“, mali však aj hlbšiu myšlienku. Trebárs ten, kde sa opäť vo vlaku na Sibíri vezú Lenin, Stalin a Brežnev. Vlak zastane v závejoch a súdruhovia hútajú, ako prinútiť „mašinístu“ ísť ďalej. Lenin to skúša ešte s presviedčaním, ale Stalin hneď pošle svojho pobočníka, aby neschopného strojvodcu rovno zastrelil a postavil sa na jeho miesto. Keď sa vlak nepohne ani tak, vstane Brežnev, podíde k oknu, a so slovami „Ne tak, tavárišči“ stiahne roletu a dodá: „ a teraz si myslime, že ideme“...

Potom prišla éra Markoviča, Kopytovcov, papierových hláv, listov premiérovi. A potom ticho. Snáď okrem Shootyho a jeho bilboardov.

Nie, ľudia neonemeli. Ani neprestali rozmýšľať. Iba sa boja. Báli sa aj vtedy, keď za politický vtip rozprávaný pred nesprávnym človekom mohol rozprávač skončiť na „februárke“. Či už osobne, alebo v spise. Vtedy sme však vedeli, alebo aspoň tušili, kto je za a kto je proti. Vtedy to bolo jednoduchšie, aj keď sme riskovali viac. Dnes nevieme ani netušíme kto je za a kto je proti. Nevieme totiž ani čo je to „za“ a čo je to „proti“.

A tak zanikol politický vtip a politická satira. Ako sa vraví v jednom záhoráckom: „Nebyuo o čem...“

 

 

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?