Džibsonka ešte žije.

Autor: Tibor Javor | 23.1.2012 o 20:09 | (upravené 25.1.2012 o 8:36) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  8125x

Hovorilo sa jej "Džibsonka". Podobne, ako rifliam "rifle". Džibsonka bola kedysi za socíku pojem. Kto ju mal, cítil sa ako Elvis Presley a jej charakteristický zvuk rozoznieval nielen kaviarne, ale aj studené chodby panelákov. A ja som ju iba hladkal očami, keď som ju vídal visieť na stene u môjho učiteľa klavíru. Stala sa pre mňa vtedy akousi vysnívanou ikonou. Po vyše štyridsiatich rokoch sa mi jedna taká dostala do rúk.  V zúboženom stave, ale celá. Dnes, po takmer roku rekonštrukcie, rozoznieva membrány komba krásnym kultivovaným zvukom.

Gitary ľudovo nazývané „Džibsonka“ sa začali vyrábať v západných Čechách v mestečku Luby niekedy v roku 1957-58. Vtedy to bolo čosi nevídané, pretože začať vyrábať v období budovania socializmu kópiu legendárnej americkej gitary Gibson L5 hraničilo s kazením mládeže kapitalistickými vzormi. Vedenie podniku Cremona Luby ale dokázalo týmito gitarami nielen uspieť práve na „kapitalistickom Západe“, ale aj zaplaviť Sovietsky zväz. A to už bol argument.

Nie je gitara ako gitara. Gitara Cremona Gibson patrí rovnako ako jej vzor Gibson L5 medzi takzvané „archtop“ gitary, teda jazzové či rockabilly nástroje, ktoré sa vyznačujú klenutou hornou aj dolnou rezonančnou doskou a dvoma otvormi v tvare písmena „f“. Ich konštrukcia je na rozdiel klasických „španielok“ navrhnutá tak, aby mali krátky dozvuk a „guľatý“ teplý tón. To je dosiahnuté jednak použitím „f“ otvorov, ale aj pozdĺžnou orientáciou vnútorných výztuh rezonančnej dosky. Archtopové gitary nemajú kobylku prilepenú k rezonančnej doske a struny sú vedené do strunníka, ktorý je upevnený o zadný lub.

Nie je džibsonka ako džibsonka. Na kvalitu nástroja okrem jeho konštrukcie a precíznosti výroby vplýva najmä použitý materiál. Majstrovské akustické gitary sa dodnes vyrábajú z masívneho dreva, najčastejšie smrekového. Tie menej majstrovské, vyrábané po státisícoch v Číne a v Kórei, z preglejky. Iste, preglejka má množstvo výhod, najmä sériovú uniformitu zvuku, ktorý je daný preglejkou rezonančnej dosky. Pri gitarách vyrobených z „masívu“ je vlastne každý kus jedinečný. Masív má ale nevýhodu – zvukovo ožije, až keď sa „vyhrá“.

 

Džibsonky vyrábali v Cremone Luby ručne s hornou doskou z masívu. Teda aspoň prvé série, do jesene roku 1962, kedy fabrika vyhorela. Po obnove prevádzky sa prešlo na masovú výrobu z preglejky. Sovietsky trh bol veľký...

 

Moju džibsonku som dostal na Vianoce 2010. Asi som sa niekde preriekol, že ma „brnkanie“ na dreadnought už nebaví, a že by som sa mal opäť vrátiť „ku koreňom“. V zháňaní gitary mal prsty najmä Miloš Bodiš, z jednej známej muzikantskej predajne na Rožňavskej v Bratislave. Keď som gitaru zobral prvý krát do ruky, zdala sa akási priťažká. Bol to masív. Potvrdil to  aj pohľad dovnútra a na pohmat drsná, akoby ručne brúsená vnútorná strana rezonančnej dosky. Prednastrana.JPG

 

Ešte väčšie prekvapenie nastalo, keď sa mi podarilo rozlúštiť dátum na vnútornom štítku: 16.7.1962. Pátranie po pôvode gitary napokon vygúglilo tento inzerát z 18.10.2008:

 

Prodám lubovou kytaru typu Gibson. Výrobek Cremona Luby - vyrobeno 16.7.1962.

Vzhledem k historickému věku je kytara v dobrém stavu. Během 30 let co ji vlastním, bylo nutno provést nový nástřik barvy, vyměnit pražce a mechaniku na napínání strun.

Kytara je plně funkční. Doporučuji spíše znalcům a sběratelům. Cenu nabídněte.

Odběr v Karlových Varech.“  Fotografia pri inzeráte sa zhodovala. Mám šťastie, moja džibsonka je naozaj z prvých sérií.

 

 

Detailhrany.JPGPo opatrnom naladení nových strún som zistil, že perfektne ladí, a že lepený krk s palisandrovým hmatníkom je takmer rovný, iba skutočne minimálne prehnutý v oblasti tretieho pražca. Girara však bola nastriekaná nejakým strašným autoemailom, s kopou stekancov, ktorý drevo úspešne pridúšal. Luby boli na viacerých miestach neodborne lepené a strunník hrdzavý. Ale gitara sa začala rýchlo rozohrávať. Priam bolo cítiť, ako drevo ožíva a s každým akordom silnejšie a silnejšie rezonovalo. Až sa objavila stará prasklina maskovaná emailom. Pri starých gitarách nič neobvyklé. Aspoň sa potvrdilo, že nástroj má rezonančnú dosku naozaj s masívu.

Problémy s rekonštrukciou nastali hneď po prvej sérii telefonátov rôznym gitarárom. Takmer nikto sa nechcel zaoberať nejakou českou starinou, a keď, tak za nehorázne peniaze. A do laku sa nechcel pustiť už vôbec nikto. Až som narazil na Miloša Matuška z Banskej Bystrice, hudobníka a gitarára. Vraj hrá síce „desne tvrdé veci“, ale gitary opravuje dobre. Dokonca s použitím originálnych lakov. S Milošom Matuškom sme sa stretli pred krčmou v Lozorne. Ponáhľal hrať do Malaciek. Pri kofole si gitaru obzrel a súhlasil, že ju dá do chodu. To však ešte netušil, ako sa s ňou natrápi. Píše:

Renováciu som začal niekedy v januári 2011.. veľmi ma zaujala táto gitara tým, že jej predná doska je z masívu… To drevo je od roku 1962 pekne vysušené. Tak som vedel, že z tohto nástroja niečo vznikne. Takzvaný relic..

Farba.JPGS precíznosťou som musel z nej odstrániť starý lak, ktorý bol vo veľkej miere vžratý do pórov dreva. Nasledovne upraviť povrch gitary do roviny. Ďalším krokom bolo polepiť luby, ktoré boli na niektorých miestach odlepené po obvode.  S tým je spojené aj polepenie lemovania. Gitara mala ešte jednu prasklinu na vrchnej doske, ktorú som podlepil smrekovými štvorčekmi.

Obrus1.JPG

 

Po dokonalom dobrúsení gitary prišlo na rad lakovanie. Rozhodnuté bolo lakovanie nitroceulóznym lakom. Po prvých  dvoch nástrekoch som zistil, že mi lak nechytá na nástroj. Musel som zmeniť typ lakovania na politúrovanie, čo je o dosť náročnejší a pracnejší typ náteru. Používajú ho majstri husliari na svoje husliarske diela. Po nastriekaní farebnej časti som už len nanášal a leštil politúru až do dokonaleho lesku.

Po určitom dozretí politúry som ju zložil dokopy. Bol som prekvapený zo zvuku. Krásny jazz, blues zvuk.  A ako som počul na nahrávkach, dali ste z nej tóny von tým snímačom. Hrá to ozaj pekne.

Áno, v pláne bola aj elektrifikácia. Počítal s tým aj Miloš Matušek a gitaru osadil vintage vibráto strunníkom Marma zhruba rovnakého veku ako gitara. To však bola chyba, alebo naopak šťastie, pretože sa odhalili ešte ďalšie skryté nedostatky. Tlak strunníka na lem hornej dosky spôsobil postupné odlepovanie zadného spodného lemu. Ďalšie lepenie bolo nevyhnutné. Padlo rozhodnutie gitaru elektrifikovať súčasne s lepením lemu, osadením nového jazzového strunníku a zrovnaním pražcov.

Opäť začali telefonáty. Išlo o snímač. Konštrukcia tejto dnes už historickej gitary neumožňovala osadenie snímača vyššieho ako 8 mm. Taký dodáva jedine Schaller, ale ten je sakramentsky drahý a navyše montážne úchyty zvyšovali vstavnú výšku na 10 mm. Ostávalo jedine vyrobiť snímač na mieru. A história sa opakovala, nikto z dosiahnuteľných výrobcov negarantoval čistú výšku 8mm.

Pomohol opäť Miloš Bodiš z onoho bratislavského obchodu s hudobnými nástrojmi v R1. Okrem mnohých známych hudobníkov (osobne som sa tam raz takmer zrazil s Henry Tóthom) sa tam dá stretnúť s naozaj dobrými majstrami. Tak som so smútkom, že si ešte tak skoro nezahrám, gitaru odniesol tam. Po asi mesiaci mi Miloš volá, že je to hotové.

GitB1.jpg

Gitaru som v obchode zapol do komba a skoro membrána vyskočila. Majster Miloš Kováč totiž vyrobil dvojcievkový humbucker, ktorý svojou výškou 7,5 mm  nádherne podporil zamatový zvuk nižších frekvencií a silným výstupom očaril nielen mňa, ale aj elektrónkové kombo, na ktorom som gitaru skúšal.

SnimB.jpgNapriek malej výške bol ale, podľa slov majstra Róberta Neuszera (ktorý robil „elektrifikáciu“, lepenie a  finálnu úpravu gitary) problém snímač osadiť. Optimálne miesto bolo totiž prekryté koncom hmatníka, pretože táto kópia Gibson L5 mala oproti originálu o jeden pražec viac.  Rozhodol sa teda hmatník skrátiť. Smola ale bola, že pri rezaní výrezu pre snímač do pickguardu tento starý materiál praskol. Bude to teda chcieť ešte nový pickguard. Zohnať materiál na pickguard problém nebol. Horšie bolo presvedčiť môjho bratranca Fera, ktorý má plotre na frézovanie, aby sa takejto „prkotine“ venoval.

Kým teda Fero vyrábal pickguard, ja som zháňal kobylku. Kobýl je na ebay celé stádo, tak som hneď kúpil dve. Jednu kovovú, a druhú palisandrovú. Urobil som dobre, pretože aj kobylka musela ísť pod frézu, aby sa dali struny dohmatnúť. Pod frézu išla tá drevená.

KobB.jpgKeď prišli na rad struny, začal som nejakými strašne cinkavými jedenásťkami Dunlop. Nedokázal som chytiť čistý barré akord, horné dve struny mi stále utekali. Dvanásťky som ale radšej nechcel dávať, lebo predsa len som nechcel starý nástroj vystavovať  prílišnému namáhaniu. Napokon padla voľba va osvedčené D´Addario Chromes v jedenásťke na dolné štyri struny a D´Addario EXP v dvanásťke na horné H a E. Tento mix dodal gitare krásny teplý zvuk. Struny sa príjemne znášajú s Kováčovým snímačom a s masívnou ozvučnicou.

Jedna vec však ostala naoko nedoriešená. Nepočítal som s takým silným výstupom zo snímača, ktorý dokázal „prevaliť“ tranzistorový vstup do bežného komba. Bolo treba niečo vymyslieť, pretože do gitary sme potenciometre osádzať nechceli. Konečne nebolo ani kam, pretože výška pickguardu nalepeného penovými kockami nad ozvučnicou to neumožňovala. Voľba padla na „krabičku“. Padla mi „do uší“ krabička V-TONE ACOUSTIC DRIVER ADI21 od Behringera. Puristi by iste radšej uprednostnili lampy pred digitálnym procesorom, ale predsa len nie som profesionálny hudobník a moje kombíčko Marshall AS50R mi postačí až do truhly.

Nuž, chcelo by to nejaké zvukové ukážky. Tak teda tu sú: 

Jazzie.jpgTrio džibsonka s Kováčovým snímačom, Behringerova krabička a kombo si vcelku slušne padli do nôty. Konečne nahrávka s názvom „Jazzie“ tomu nasvedčuje je braná z linkového výstupo komba priamo do kompu. (Klik na obrázok spustí ukážku)

Electro.jpgDruhá nahrávka, „Electro“, je iba taký „džemík“ sám so sebou, nahraný spontánne na dva krát  taktiež ako v predošlom prípade priamo do kompu, cez soft Auda City a USB Guitar link. Vľavo počujete džibsonku čístú, vpravo „reznutú“ cez „krabičku“. (Klik na obrázok spustí ukážku)

ThreeKings.jpgĎalšie nahrávky sú tri stopy, čistá džibsonka ako akordická gitara hraná prstami (Three kings) alebo trsátkom (Country), čistá džibsonka hraná prstami ako basová linka a tá tretia je trocha „reznutá“ cez krabičku Behringer V Tone Accoustic Driver. (Klik na obrázok spustí ukážku)

Country.jpgMne sa to zdá vcelku fajn. Odporúčam vychutnať si to na dobré slúchadlá, I keď ten YouTube nestíha dynamiku a akosi drnčí. (Klik na obrázok spustí ukážku)

 

Tak a tu končí príbeh oživenia babičky. Babičky džibsonky. Päťdesiat ročnej štíhlej českej gitary, ktorá bola postavená podľa legendárnej Gibson L5. Dodnes hrá pekne.

CremGib.jpg 

 

 

 


foto: (C) Tibor Javor a Miloš Matušek        ukážky: (C) Tibor Javor

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?