Nastúpil. Pridelená práca v nemocnici bola tou najlepšou prípravou na štúdium. Nie, žiaden sanitár. Kotolník. Najodbornejšia práca bolo čistenie horúcovodných kanálov za prevádzky. V namočenom „vaťáku", aby to v tej horúčave vydržal.
Nepamätám si už ako dlho ostal v olomouckej kotolni a v Olomouci. Čosi sa mi marí, že napokon s tým praštil. Prestup do Bratislavy bol komplikovaný rozdielnymi štúdijnými programami, a tak pred opakovaním ročníka robil na tri smeny robotníka v Slovnafte. Ani to mu ale nezobralo túžbu byť doktorom. Medicínu skončil tuším v Martine. To už mal za sebou vojnu, k tomu dve deti, manželku a bytík v Bratislave.
Prax ortopéda, nováčika, v jednej z bratislavských nemocníc bola štandardná. Služba za službou a prázdne vrecká. Po „zamatovej" ani chvíľu neváhal. Jeho sen bola súkromná prax, podľa vzoru svojho deda. Ten mal takú ešte pred vojnou v Nových Zámkoch. Jemu sa to podarilo po mnohomesačných peripetiách tiež kdesi na juhu Slovenska.
Spočiatku pomáhala jeho manželka, zdravotná sestra. Keď prišli ďalšie deti, dnes ich má šesť, nastúpila dvadsaťštyrihodinové služby doma.
Sem tam pomohli priatelia z dobročinných nadácií zo zahraničia, sem tam pomohli bratislavskí františkáni. A tak si malá ambulancia v zapadlej dedine mohla pomaly získavať stálych pacientov.
Neštátny lekár, a ešte k tomu špecialista, to má ťažké. Tisícoraké predpisy, prístroje, materiál, zháňanie sestier, odvody, dane a boje s poisťovňami. Napokon akási privatizácia nemocnice, kde mal prenajatú ambulanciu a nutnosť budovať novú. Našťastie iba v pár metrov vzdialenom objekte, aby stáli pacienti nezablúdili.
A k tomu nevyhnutné vzdelávanie. Samozrejme „za vlastné". Neustále. Dnes lieči celostnou medicínou, špecializuje sa na myoskeletárnu medicínu, či ako sa to správne volá. K tomu trocha akupunktúry, chiropraktickej manipulácie, možnože aj čínskej tradičnej medicíny. Na stenách ambulancie visí mnoho diplomov a certifikátov. A samozrejme cenník. „Krankasa" prepláca iba základ. Jeho ambulancia je však známa vysokým nadštandardom. Platby zhltne prevádzka, a tak sa celý život borí s úvermi. Inak to nejde.
Obyčajný dedinský doktor. Rád sa tak nazýva. Na pohodlný „socík" prežívajúci v štátnych nemocniciach už dávno zabudol.
On neštrajkuje. On lieči ľudí.
foto internet
