reklama

November nielen´89. Vyťahané tričká a biele košele

O tomto čase v osemdesiatom deviatom bola sychravá jeseň. Národu vládol „kôl v plote", budúci „revolucionári" boli zalezení v kotolniach a intelektuáli písali absurdné divadelné hry. Moje dcéry usilovne navštevovali základnú školu a ja som poctivo imitoval západné vzory v renomovanom výskumáku. A potom sme poctivo štrngali kľúčmi a Karol Kállay si zlomil ruku, keď chránil nový Nikon pred pádom na dlažbu. Na námestie padal prvý sneh. Biely. Ako inak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nastal čas vzrušených televíznych debát a debát na pracovisku, kde sme ani netušili, kto za koho kope, kto chodieva na „februárku" a kto si brúsi zuby na privatizáciu. V móde boli obojstranné bundy a prevracacie kabáty. Moje dcéry objavili nový druh zábavy a rozdávali nálepky. Tie chodili „fasovať" do Mozartovho domu a mladšia si jeho atmosféru tak obľúbila, že až do rozpadu onoho trojpísmenkového hnutia sa tam chodila s kamarátkami hrávať. Nálepky sa minuli.

Obrázok blogu

O to viac sa začali nálepkovať ľudia. A vyzliekať saká. Slovenský parlament zaplnili nové tváre, ktoré iba s nevôľou vymenili vyťahané pulóvre za biele košele bez kravát. Staré tváre, takzvaní „osvedčení odborníci", však saká neodložili. Možno ich mali podšité zamatom, v ktorom kdesi na tajnom mieste bola ukrytá stranícka legitimácia. Pre každý prípad, aj keď článok 4 bol už zrušený.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Revolucionári v bielych košeliach však dlho nevydržali. Na košeliach sa postupne objavili saká a po čase pridali kravaty. Saká veľmi podobného strihu, ako nosievali stranícki funkcionári a ešte podobnejšieho strihu, ako nosila slovenská kapitálotvorná vrstva. Revolucionári mali šťastie. Tá zamatová svoje deti až tak okato nepožrala.

Obrázok blogu

Revolucionárom sa však nedá ostať naveky. Je to príliš únavné. Prevracači kabátov to mali zaujímavejšie. A hlavne výnosnejšie. Formálne zamestnanecké akciovky za babku veselo privatizovali rodinné striebro pod vedením osvedčených námestníkov a riaditeľov. A zamestnanci horlivo svojim lídrom vyslovovali dôveru. Až kým ich lídri nevykúpili a nevykopli. V lepšom prípade ostala v kredenci kupónová knižka a v babkinej pančuche neokolkované peniaze.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podaktorí revolucionári však revolúciu nezradili a obetovali jej desiatky rokov života. Parlamentného. Profesionáli. Až kým všetkými ohrdnutí s tým sekli a odišli do dôchodku, alebo položili vládu. Pre výhradu vo svedomí. Vo vlastnom.

A červené knižky pod podšívkou bledli do ružova a dlhonohé manželky sponzorov elegantne zvládali volanty iks pätiek a rejndžov. A deti tých, čo štrngali kľúčami robili opérky v anglicku, zakiaľ či ich otcovia zarábali na hypotéku a matky riešili Šehrezádu. A stavali sa diaľnice a tunelovali tunely. A počítali deficity a eurovaly a padali vlády.

Obrázok blogu

V jednej piesni sa spieva „vstanou noví bojovníci". Vstali. Obyčajní. Namiesto parlamentnej uniformy s kravatou si obliekli vyťahané tričká a vidiek zaplavili samizdatovými novinami. So skúsenosťami dravých kapitalistov, s marketingovým citom tých, čo vedia z vody urobiť kolu, a s tvárou plniacou titulky denníkov. A zdá sa, že našli aj svojich „osvedčených odborníkov". Rovnako zásadových, rovnako mediálne príťažlivých. Tých, čo pred časom chodili po parlamentných chodbách v bielych košeliach. Škoda len, že títo nie sú „obyčajní".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo našťastie?

foto: (C) TASR, ÚPN

Tibor Javor

Tibor Javor

Bloger 
  • Počet článkov:  370
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáFotografieVšeličoZamysleniaPotulky

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu