Zlepenec podľa Maslowa

Autor: Tibor Javor | 13.10.2011 o 10:49 | (upravené 14.10.2011 o 13:30) Karma článku: 6,64 | Prečítané:  3446x

Nie, nemám na mysli často sa vyskytujúcu horninu, pozostávajúcu z tvrdých okruhliakov pospájaných akýmsi vyzrážaným cementom, ktorej praktické použitie je diskutabilné. Taktiež nemám na mysli ani žiaden cukrárenský výrobok, i keď by druhá časť názvu článku tomu mohla nasvedčovať. Budeme hovoriť trocha o psychológii, možnože o psychológii masy. A trocha o politike.

Americký psychológ Abraham Harold Maslow definoval v roku 1943 základnú hierarchiu ľudských potrieb do päťstupňovej pyramídy. Toto členenie je dodnes platné a využívajú ho vo svojej práci nielen psychológovia, ale najmä špecialisti ľudských zdrojov, starajúci sa o motiváciu ľudí v tíme, manažéri, pri svojej dennej práci, a taktiež marketingoví odborníci.  A pochopiteľne, vedomky či nevedomky, aj politici.

Či už sú naše východiská položené na materialistickom, či idealistickom svetonázore, Maslowovou pyramídou nepohneme. Je totiž v každom z nás. Lepšie povedané, každý z nás stojí na jej určitom stupni a postupom času, tak ako dozrieva osobnosť, postupuje obvykle vyššie. Niektorým však nie je dané odlepiť sa od základne, iní stoja súčasne na dvoch rozdielnych stupňoch a niektorých život prinútil dokonca zostúpiť nadol.

MASLOW.jpg

Štruktúra potrieb človeka začína na báze potrieb prežitia. Tu Maslow zaradil potreby ako potrava, spánok, vylučovanie a aj sex. Tieto potreby sú dané každému človeku a dajú sa použiť na motiváciu širokých más. V marketingu by sme našli stratégie ako akciové výpredaje potravín, alebo aj dlhonohé modelky túliace sa k nalešteným limuzínam na autosalónoch. V politike je to trebárs DPH na potraviny, či stravné lístky.

Na druhom stupni sa nachádzajú potreby bezpečia a istoty, ktoré dokáže šikovný motivátor použiť vtedy, keď stratégie zamerané na uspokojovanie potrieb vitálnych už nezaberajú, alebo keď chce osloviť skupinu, ktorá stojí v hierarchii vyššie. Patria sem potreby ako istota zamestnania, príjmu, bezpečnosť a zdravie. Marketingový špecialista pri reklame zacielenej na túto skupinu nebude hovoriť o cene automobilu, ale povie, že v tejto cene sú zahrnuté airbagy aj ABS. Politik zasa bude operovať zákonníkom práce, reformou polície, či reštrukturalizáciou nemocníc.

Ak už človek nepociťuje potrebu nevyhnutne garantovať potreby stupňa druhého, stávajú sa pre neho motivačnými faktormi potreby lásky, prijatia a spolupatričnosti. Je to pochopiteľné, veď toto je hranica, kedy sa zo živočícha stáva človek, Zdá sa, že práve tu niekde útočia reklamy na mobilnú komunikáciu, tu niekde sa pohybuje agenda rodinnej politiky a neheterosexuálnych spoločenstiev, tu je fejsbúk a iné sociálne siete. Tu začínajú loviť aj náboženské spoločenstvá a cirkvi. Politik sem umiestňuje svoju agendu zameranú na záujmy menšín, národnostné otázky a trebárs aj európsku integráciu.

Štvrtá skupina potrieb človeka už nie je materiálna. Tu sa totiž začínajú potreby bytia v širšom slova zmysle, na rozdiel od potrieb prevažne existenčných, ktoré ležia nižšie. Do tejto kategórie patria potreby uznania a prestíže. Kto chce zamieriť svoju marketingovú, či politickú stratégiu práve sem, musí si uvedomiť, že cieli na ľudí tvorivých, empatických, ktorí uznávajú seba aj druhých, majú vnútornú etiku nezávislú od autority a všeobecne si vážia život. Na druhej strane, získať si túto skupinu je najmä politicky výhodné. Sú to totiž lídri a mienkotvorné osoby. Získať si ich však je nesmierne ťažké. Títo ľudia musia ponúknutú alternatívu pojať za svoju a plne sa s ňou identifikovať. Toto sú vizionárski manažéri firiem, reformátori a charizmatickí vodcovia. Na nich neplatí ani bilbord, ani zľava v supermarkete. Títo ľudia sú pre vyššie ciele schopní potlačiť svoje potreby ležiace na nižších stupňoch pyramídy. Ale aj na nich jestvujú recepty. Spoločenské blaho, pomoc tretiemu svetu, záchrana bezdomovcov a všakovaké nadácie. Keď si takýchto ľudí politik nadchne, skočia pre neho aj do ohňa.

Na najvyššom stupienku stoja hodnoty duchovné, niekedy nazývané transcendentné. Maslow tvrdí, že sú v každom z nás, ale boj o každodenné prežitie ich potlačil a ostali neobjavené. Tu sa nachádza aj potreba rôznych extatických a duchovných zážitkov, inšpirácie a prívaly tvorivej energie. Ľudia, ktorí uprednostňujú uspokojenie takýchto potrieb sú nad vecou. V pozitívnom slova zmysle. Sem ani marketing, ani politika dosah nemá.

Jednotlivé stupne Maslowovej pyramídy nie sú presne ohraničené a prelínajú sa a keď si zoberieme spoločnosť ako celok, tak je to vlastne jeden veľký zlepenec.  A keď si zoberieme spektrum politických strán a ich programy, poľahky zistíme, ktorá strana vzišla z ktorej skupiny ľudí a naopak, kam cieli svoju propagandu. Našli by sme strany presne vyprofilované, ale aj také zoskupenia, ktoré sa snažia ponúknuť pre každého niečo.

Populistické a socialistické strany útočia primárne na potreby prežitia. Tak sú koncipované ich programy a ich aktivity sú často spojené s protestami, masovými demonštráciami, a akciami odborárov. Obvykle vo voľbách zaznamenávajú dvojciferné výsledky, a keď sa dostanú k moci, ponúkajú najmä „chlieb a hry". Intelektuálsky zamerané strany hrajú na struny uspokojovania potrieb ležiacich v hornej polovici pyramídy. Preto nebudú mať nikdy masovú základňu a mávajú problém sa do zákonodarných zborov dostať.

Intelektuálsky vyprofilované strany, obvykle pravicové a konzervatívne, sa teda spájajú do koalícií, aby strany stavajúce na uspokojovaní nižších potrieb voličov prehlasovali. Jeden z významných politikov nazval takéto koalície „zlepenec". Celkom trefne. Ony totiž intelektuálsky úzko zamerané strany sú často málo empatické ku svojim partnerom, aj keď sa hodnotovo nachádzajú na tom istom stupni. Sú „tvrdé", ako tie okruhliaky v hornine rovnakého mena, ktorú keď vystavíme tlaku, tak sa rozpadne.

Najkomplikovanejším prípadom ale je, keď sa takáto koalícia zámerne vyskladá tak, aby ponúkala uspokojenie potrieb celým vertikálnym rezom Maslowovej pyramídy. Vtedy musí byť cement spájajúci jednotlivé prvky dostatočne silný a trvácny. Nie je totiž možné na jednej strane ponúkať uspokojenie vitálnych potrieb ako potrava a sex a na strane druhej motivovať voličov transcendentálnymi hodnotami závislosť na sexe potláčajúcimi, či argumentovať chimérnou solidaritou medzi národmi a štátmi, či posielaním pomoci do zahraničia, keď doma niet čo do úst položiť.

Z histórie poznáme rôzne trebárs čierno - červené koalície. Boli spojené silným cementom vitálnych potrieb prežitia národa a keď toto pominulo, rozpadli sa. Svoj účel splnili.   

 

 


Obrázok: (C) ibispartner sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?