Fotenie naše letné... Rýchlokurz

Autor: Tibor Javor | 22.7.2011 o 15:08 | (upravené 22.7.2011 o 21:09) Karma článku: 7,58 | Prečítané:  2729x

Je leto, prázdniny, čas dovoleniek a zážitkov, čas fotografovania a plnenia rodinných albumov a fotoportálov. Fotky.SME nevynímajúc. Denne tisíce fotiek. Počínajúc špičkovými dokumentami, oku lahodiacimi zábermi morských pláží a západov slnka pokračujúc a vysloveným brakom končiac.

Kto nie je na webe, neexistuje. To je heslom dnešnej doby. Preč sú časy, keď sme po dovolenke obiehali všetkých známych s hrubizným albumom pod pazuchou a čudovali sme sa, že po piatich stranách albumu naše fotky ich obvykle prestali zaujímať a debata sa zvrtla na ceny kožených kabátov v tureckom bazári, alebo na logistiku zaváraného mäsa na dne kufra škodovky. Dnes je doba iná, digitálna. A každý, kto si kúpil nejaké to digitálne „fotítko" sa cíti byť znalým fotografom a fotky na webe predsa nestoja nič.

Na webe môžeme ukázať všetko. Aj to, čo by inak ostalo v albume prehliadnuté. Na fotoportál alebo fejsbúk môžeme umiestniť aj tie fotky, ktoré sa zdajú úžasné práve nám, alebo s ktorými sa práve chceme pochváliť. Iba málokto sa totiž po dovolenkovom fotení zamyslí nad tým, či fotka obstojí aj z fotografického hľadiska. A tak sa aj špecializované fotoportály plnia fotografickým brakom.

Nie, nechcem tvrdiť, že zdokumentované detičky v modrom nafukovacom bazéne, či neurčité pláže s rozkývaným horizontom, alebo „rozmáznuté" tváre pod slnečníkom nemajú právo na život. Isteže majú. Veď sú to naše „zakonzervované" spomienky, ku ktorým sa po rokoch budeme vracať. Možno. Takéto zábery ale nie sú vhodné na publikovanie na fotoportáli, ibaže by sme chceli všetkým ukázať že nevieme fotografovať.

Prečo teda vlastne fotografujeme takéto zábery? Prečo opakujeme neustále tie isté školácke chyby, aj keď sme si poctivo prečítali návod k fotoaparátu, či nebodaj aj nejakú príručku o fotení? A prečo stlačíme spúšť práve vtedy?

Reálny svet okolo nás vnímame všetkými zmyslami. Zrakom, sluchom, hmatom , čuchom a chuť nevynímajúc. Tieto relatívne objektívne vnemy spracúva naše vedomie a pridáva k nim poriadnu dávku emócií. Nielen emócií daného okamihu, ale aj emócií z naplneného očakávania, radosti z krásneho dieťatka, či eufórie z vypitého ouza v taverne. A mozog z toho všetkého vytvára komplexný mnohorozmerný obraz, ktorý vnímame a ukladáme do pamäti ako spomienku, zážitok. A vtedy obvykle stlačíme spúšť fotoaparátu veriac, že všetko to ostane zachované aj na fotografii.

Taverna1.jpg
Tanec po polnoci

Neskôr vidíme, či už v albume, alebo na monitore počítača, dvojrozmerne zachytený obraz situácie, bez vôní, zvukov a ostatných informácií. Tie nám dodá, teda vlastne pocity k nim viazané, naša pamäť a nevdojak opätovne akoby prežívame krásu onoho okamihu, kedy sme spúšť stlačili.

Balaton.jpg

Podvečer

Problém nastáva ale vtedy, keď daný obrázok ukážeme niekomu, kto tam vtedy s nami nebol. On vidí iba prepálený západ slnka nad krivým horizontom s rozmazanými obrysmi postavy v popredí. Ak je to fotograf, obvykle ohrnie nosom a darmo mu budeme vysvetľovať, ako krásne to more šumelo, ako zvodne voňala priateľka vedľa mňa a ako výborne chutilo vychladené ouzo. Jednoducho nepochopí a prinajlepšom fotku nazve gýčom.

Nechcem byť cynik, ale myslím si, že dobrá dovolenková fotografia má šancu vzniknúť vtedy, keď pri fotení na všetky pocity zabudneme. Keď úmyselne potlačíme informácie, ktoré nám zmysly poskytujú. Všetky mimo zraku, a aj tento obraz v mysli obmedzíme veľkosťou hľadáčika fotoaparátu. Iste ste si všimli, že kameramani niekedy si vytvoria z prstov rámik, cez ktorý pozerajú, aby zistili, ako bude daná scéna pôsobiť v dvojrozmernom obraze.

Keď zabudneme na emócie a uvedomíme si obmedzenia fotografického formátu, môžeme prejsť ku komponovaniu obrazu. Tu platia isté zásady, ktoré je vhodné dodržať. Zlatým rezom počínajúc a mužskou, či ženskou uhlopriečkou končiac. To sú prvky, ktoré dávajú fotografii dynamiku a priestor, ktorý by inak statickému obrázku v dvojrozmernej rovine chýbali. Bolo o tom popísaných mnoho kníh.

Spis.jpg

Spiš

Nesmieme taktiež zabudnúť na hlavný motív fotky. Môže to byť celok, detail, či veľký detail, ktorý je obvykle hlavným nositeľom obsahu záberu. Nie je to nič zložité, dá sa to odkukať z filmov a televízie. Práca s detailom či celkom je tiež jedným z hlavných prvkov, ktoré pôsobia na diváka. A tu prichádza k slovu hĺbka ostrosti, pomocou ktorej hlavný motív buď „odpichneme" od pozadia, alebo ho naopak necháme kontextuálne s pozadím spolupôsobiť.  

Pri modernej farebnej fotografii hrá jednu z najvýznamnejších úloh svetlo a farba. Svetlo možnože o trocha menej ako pri fotografii čiernobielej, ale vždy je lepšie svetlo mäkké, odpoľudňajšie, prechádzajúce mrakom, či inak rozptýlené, ako svetlo ostré, tvrdé a pálivé ako augustové slnko v Dubrovniku. Ja nie som zástancom ani nosenia statívov na dovolenku, ani čarovania s odrazovou plochou v taverne. Napriek tomu si svetlo pri fotení vždy uvedomujem a fotím iba to, kde hrá svetlo na mojej strane. Potom nemusím riešiť ani preexpozície a ani zachraňovať zábery machináciami v RAWe.

Tak ako je svetlo dôležité na dotvorenie atmosféry primárne pri čiernobielej fotografii, pri farebnej jeho úlohu prevzala viacmenej farba. Pozor ale, nie každý motív a záber „ukáže dobre" vo farbe. Totiž aj farby majú svoju harmóniu, kontrast, rytmiku a tak ďalej. Tiež o tom boli publikované dizertácie. Pri dovolenkovom fotení treba snáď pamätať iba na to, že nie všetky farby pasujú k sebe, že niektoré vytvárajú svojou farebnou odlišnosťou napätie, či naopak opakovaním podobnej farby v rôznych sýtostiach skľudňujú scénu.  Tiež treba mať na zreteli, že hlavný motív by sa nemal utápať na pozadí pestrom ako cigánska deka.

Slnecnik.jpg

Slnečník

A teraz môžeme byť trocha kreatívnejší. Jednak v kompozícii, kde necháme psa na vôdzke mimo obraz, pričom jeho pán akoby ho hľadal na druhej strane vo vode.

Kdejetenpes.jpg

Kde je ten pes?

Alebo podobne ako pána bez psíka zdôrazníme farebné podanie lodičky cross-procesom  z diafilmu.

Retro.jpg

Retro leto

Poprípade tanec (foto v úvode článku) a popíjanie v taverne (foto nižšie) zachytíme okom opilca.

Taverna2.jpg

Ouzo

A „last-not-least", pred tým ako stlačim spúšť si musím uvedomiť, na čo fotku použijem. Či ako spomienku do rodinného albumu, alebo, či ňou chcem osloviť aj iných. Tým som tento článoček začínal. A znova to opakujem a dodávam, že aj vôňa opekačkových špekáčkov sa dá dobre nafotiť.

Dobré svetlo, priatelia...

 

 

 

 

 

 P.S. Všetky fotografie v tomto článku sú analógové. Niektoré spracované cross-procesom.


Foto: (C) Tibor Javor     http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?