Táto knižka sa trocha odlišuje. Nie je to mystická púť do Santiaga de Compostela, ani hľadanie alchymistu a nie je expresívna ako Brida. Je to autobiografická reportáž. Reportáž prebiehajúca v dvoch realitách počas cesty v akomsi prenajatom súkromnom vagóne, kde sa všetko kvasí. Vo vodke i v medziľudských vzťahoch.
Paulo je stále hľadajúcim. Ešte nedospel na koniec svojej cesty, ako aj priznáva nielen vášnivej a tvrdohlavej mladučkej huslistke Hilal, ale hlavne čitateľovi. Skúša nájsť správnu cestu kľučkujúc v zmesi ezoteriky, kresťanstva, šamanizmu a koketuje s okultizmom, či regresiou do minulých životov. So svojím súkromným majstrom objíma stáročné duby a so svojím sprevádzajúcim tlmočníkom medituje počas zápasu Aikido, pričom vo svojich erotických fantáziách prichádza takmer k orgazmu. S mladou Hilal.
Ak je však pravdou aspoň časť toho, čo o svojom krátkom platonickom vzťahu s ňou prezrádza, prezrádza súčasne svoj egoizmus a duchovnú nezrelosť. Zapiera síce sám seba a nedáva sa zviesť ani nahou huslistkou na jeho lone k fyzickému sexu, avšak v duchovnej rovine predvádza povahu povýšeného guru, vezúceho sa odtrhnutý od reality akýmsi podivným vlakom bez okien. Nazýva to hľadanie, ale nie je to nič iné ako hladkanie si svojho ega. Svojho ega, ktoré za každú cenu sa chce dozvedieť príčiny svojich tieňov a neváha manipulovať s Hilal, dávajúc jej nielen falošné nádeje, ale aj poučky z ezoteriky.
Možnože práve tieto poučky sú potrebné na vyjadrenie autorovho náhľadu na svet. Na svet mystiky, v ktorom sa všetko odohráva tu a teraz. Na svet, v ktorom márne hľadá odpoveď na svoj vnútorný rozpor medzi západnou, kresťanstvom formovanou tradíciou a východnou tradíciou reinkarnácie. Preto sa všetko, aj minulé životy, odohráva v jeden moment, v ktorom čas nemá zmysel. Táto myšlienka však nepochádza od Paula. Myslím, že tak nejako to sformuloval Stanislav Grof dávno pred ním. Podobne ako aj mnohé iné vypovedané myšlienky tiež nie sú ničím novým.
Paulo Hilal zneužíva. Zneužíva jej zaľúbenosť a priam ju psychicky týra. Neviem, či je to autorova póza, alebo jednoducho ľuďmi, čo nedospeli na jeho úroveň poznania naozaj pohŕda. A aj keď je kniha plná mystiky a je hodna mena veľkého autora, v tomto prípade by som radšej siahol po Bulgakovovom Majstrovi a Margaréte.