Olympus OM 40. Neprávom zabudnutý fotoaparát

Autor: Tibor Javor | 20.6.2011 o 17:47 | (upravené 20.6.2011 o 18:23) Karma článku: 8,22 | Prečítané:  3110x

Keď sa povie „analóg", skúsený fotograf pomyslí  na tri značky. Nikon, Canon a Olympus. Keď k tomu pridáme historicky znejúce slovo „manuál", štatistika sa rozdelí tak pol na pol. Nikon a Olympus. Klasická „olympusácka" séria OM v určitých aspektoch dodnes ostala neprekonaná. A to napriek všetkým dnešným high-tech digitálom. OM 40 z tejto série považujem za jeden z najvyspelejších fotoaparátov určených pre kreatívnych fotografov.

Sériu OM koncipoval legendárny konštruktér Yoshihisa Maitani. Po vyše päť ročnom vývoji uzrel svetlo sveta prvý sériový model označený M1 v roku 1972. „M“ ako Maitani. Ohradila sa Leica, že ona už skôr zaviedla označenie „M“, a tak Olympus musel sériu premenovať na ešte výstižnejšie „OM“, ako Olympus Maitani. Táto séria priniesla do fotografického sveta toľko inovácií, ako snáď žiadna iná. V období analógových zrkadloviek s manuálnym ostrením nemal vtedy Olympus prakticky konkurenciu. Nikon a Canon sa s „odratými ušami“ iba doťahovali.omsystem_Olympus.jpg

Séria OM nebola totiž iba o fotoaparáte. Išlo o koncepčné riešenie dvadsiatich vysoko sofistikovaných tiel a desiatok vysoko kvalitných objektívov a príslušenstva, jednoduchými avšak takmer nezničiteľnými zostavami určenými pre profesionálnych fotoreportérov počínajúc a výbavou pre medicínsku, či astronomickú fotografiu končiac. Séria OM sa vyrábala tridsať rokov a dodnes za „vychytené kúsky“ zaplatíte na aukciách niekoľko stovák EUR. Za niektoré objektívy aj viac.

Olysys_Wiki.jpg

Do čias nástupu Olympusu so svojou sériou OM boli zrkadlovky veľké, ťažké, pomalé. Vyspelí fotografi používajúci kinofilm dávali prednosť hľadáčikovým prístrojom. A tak ako som aj ja pozeral na prvú OM 1 vystavenú na regáli v Tuzexe ako na malý zázrak, rovnako na ňu pozerali aj profesionáli. Malá, robustná a nezničiteľná, rýchla a spoľahlivá, so širokým príslušenstvom hneď na začiatku produkcie.

O sérii OM bolo popísané veľa. Najmä o legendárnej OM1, kultovej OM2n a profesionálnej špičke OM4TI, ktorá dokázala 5 obrázkov za sekundu a mala geniálny systém merania s ľubovoľne voliteľnými 8 bodmi. Titánové telo dodávalo skutočnú nezničiteľnosť. Mňa však tento profesionálny stroj nadchol menej, ako niektoré iné, určené viac pre kreatívnych fotografov. Osobne som fotil s OM1, OM1n, OM2, OM2n, OM2SP, OM4, OM4TI a OM40. Minimálne pol roka s každým z nich, až sa moja výbava vykryštalizovala na OM2SP ako primárne telo a OM40 ako záložné, respektíve telo na bežný „strít“.

Olympus_OM40.jpg

Napriek tomu, že OM40 nazývam „záložným“, tento fotoaparát ma čoraz viac fascinuje. Je to relatívne neznámy model z takzvanej „two-digits“ série určenej pre kreatívnych fotografov a amatérov. Vyrábal sa zo všetkých modelov najkratšie a je ich preto na trhu veľmi málo. Rovnako veľmi málo sa o ňom vie.

Jeho koncepcia a konštrukcia vychádza z modelu OM2SP a je k nemu možné pripojiť všetko profesionálne príslušenstvo série OM. Keďže ale nebol určený pre profesionálnu fotografiu, vie „iba“ 3,5 obrázka za sekundu oproti piatim, čo zvládne „dvojková“ séria a vyššie. Má taktiež o máličko menší hľadáčik zobrazujúci 93% záberu, s čím treba počítať, a vie maximálne jednu tisícinu. Má však zopár zaujímavých vlastností a funkcií, ktoré sú dodnes žiadané tvorivými fotografmi, a ktoré v čase uvedenia na trh boli unikátne.

Poďme teda po poriadku. Telo OM40 je robustný odliatok z ľahkej zliatiny s hornými a dolnými dielmi farebného kovu, pravdepodobne z mosadze. Telo je vynikajúco anatomicky tvarované. Povrchové úprava je na úrovni vyšších modelov, čierny smalt sa neodiera a je veľmi odolný aj proti nárazom na rohoch. Telo na rozdiel od vtedajších zvyklostí nie je pokryté koženkou ale je kompletne potiahnuté gumovým povlakom. S tým sa Olympus údajne dosť natrápil, kým prinútil pogumovanie držať na svojom mieste. S dnešnými lepidlami by mal problémov menej.

om40motor_Flickr.jpg

Telo je trocha vyššie ako bol človek zvyknutý u profesionálnej „one-digit“ série, avšak všetky ovládacie prvky sú tam, kde na správnom Olympuse majú byť. Okolo bajonetového pripojenia objektívov je krúžok na nastavenie času, hore na ľavej strane pod kľučkou spätného prevíjania je kruhový prepínač expozičných módov a na pravej strane koliesko na nastavenia citlivosti filmu spojené s korekciou expozície. Vpravo, vedľa páčky prevíjania je páčka samospúšte, ktorá sa ďalším natiahnutím vypne. Zaujímavosťou je, že v režime samospúšte je okamžite zodvihnuté zrkadlo, čo minimalizuje vibrácie pri vlastnej expozícii.

Zatiaľ v podstate nič nového oproti „klasickým“ OM-kám. OM40, ako už bolo povedané, vychádza technicky z OM2SP. Expozičné režimy, okrem úplne manuálneho, ktorý na žiadnej OM-ke nesmie chýbať, sú teda orientované na prioritu clony. Tomu zodpovedá režim „Auto“. V tomto režime prístroj, podobne ako OM séria počínajúc modelom OM2, využíva princíp merania OTF (on the film). Je to v podstate meranie so zvýrazneným stredom s dvomi predmeraniami v priebehu expozície. Prvé indikatívne meranie je klasické, pomocou senzora osvetleného pomocným zrkadielkom. V momente expozície po zodvihnutí zrkadla sa meranie prepína tak, že sa meria odrazené svetlo od špeciálneho rastra na prednej strane lamely uzávierky, ktorý je navrhnutý tak, aby zodpovedal charakteristike so zvýrazneným stredom. Po otvorení závierky meranie pokračuje meraním svetla odrazeného od emulzie filmu, čo umožňuje správne riadiť prípadne pripojený blesk, alebo správne automaticky naexponovať dlhé časy až do 60 sek.

Shutter_Olympus.jpg

Tretím expozičným režimom , podobne ako u OM2SP, je režim „program“. Je to režim, pri ktorom fotoaparát riadi súčasne expozíciu aj clonu. Dalo by sa povedať, dnes úplne bežné. No OM40 dokáže riadiť clonu aj u najstarších manuálnych skiel bez elektrického prenosu! A dokonca je možné nastavovať limit clonového čísla, po ktoré má fotoaparát možnosť cloniť. Tu sa ukazuje genialita konštruktéra OM systému a jeho vizionárska intuícia. Pri inovácii tela si totiž fotograf obvykle „zbierku objektívov“ ponechá.

program_Olympus.jpg

Štvrtým režimom, ktorý z časti vychádza z bodového merania u OM2SP, resp. OM4/4TI, je režim ESP. Nie, nie je to žiaden stabilizačný systém. Je to predchodca dnešných matrixových meracích systémov, ktorý koriguje protisvetlo, alebo príliš tmavé pozadie. ESP znamená Electro-Selective Pattern a nie je to nič iné, ako doplnkové meranie v rohoch obrazového políčka. Spolu s bodovým meraním v strede poľa vie mikropočítač riadiaci závierku vypočítať EV korekciu tak, aby bol stred správne naexponovaný. Je celkom zaujímavé pozrieť si graficky znázornený algoritmus výpočtu uvedený v návode k fotoaparátu. Dnes nám nič také žiaden výrobca k digitálu neprezradí.

ESP_Olympus.jpg

Túto funkciu zapíname malým otočným prepínačom vľavo na prednej strane tela a môžeme ju dokonca využiť aj v manuálnom režime, kedy nám automatika ponúka na displej v hľadáčiku korigovanú hodnotu. Takto možno vlastne fotografovať v režime bodového merania podobne ako pri OM2SP. ESP automatika meria vcelku dobre a spolu so zapnutým programovým módom sa fotograf môže plne venovať kompozícii, alebo loveniu zaujímavých záberov. Na obrázku nižšie vidno, že či už v PHR bolo protisvetlo (obloha), či nie, huslista je exponovaný stále rovnako.  

Husle_Javor.jpgNo a aby sme nezabudli na ďalšiu inováciu, OM40 vie ako prvá OM-ka čítať DX kódy na kazetách filmu. Avšak v intenciách filozofie série OM, je možné citlivosti nastavovať aj manuálne.

OM40 je dobrý a robustný fotoaparát. Dobre padne do ruky, dobre sa s ním fotí a človek má z jeho pogumovaného tela akýsi „ofroadový“ pocit. A tam je tento fotoaparát aj určený. Do terénu, na turistiku, na trek. A na „strít“. Netreba ale zabudnúť mať vždy sadu batérií v rezerve. Predsa len to nie je čistý manuál ako OM1, či OM3. Je to fajn foťák.

(technické údaje: http://downloads.fotosource.com/public/camera_manuals/Olympus/35mm/OMpc.pdf )

 

 

 

 

 

Obrázky: Olympus, Flickr, Wikipédia, http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?