reklama

O viere treba čušať

Keď som ako chlapec chodieval za hlbokého „totáča“ po večeroch tajne na hodiny náboženstva kdesi do jednej vily na Červeňovej ulici, považoval som to za veľmi dobrodružné. Ešte dobrodružnejšie bolo, keď sa v obývačke schádzala s rodičmi partia ľudí, z ktorých som neskôr po šesťdesiatom ôsmom zopár spoznal v kapucínskom kostole pri oltári. Vtedy sme ako chlapci mali o viere zakázané hovoriť a za nedeľnými omšami sme niekedy cestovali starou „embéčkou“ aj hodinu cesty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (69)

Po dlhom čase potom prišla doba, kedy sa na námestiach namiesto mávatkami triaslo zväzkami kľúčov a kostoly sa opäť zaplnili. Nielen mládežou, ale aj tými, o ktorých by to človek nikdy nepovedal. A o viere sa opäť začalo hovoriť. V skupinkách postávajúcich po bohoslužbách pred kostolom, ale aj oficiálne. V kravatách pred televíznymi kamerami. Viera sa stávala politickou agendou.

A tak sa na veriacich opäť začalo ukazovať prstom a spontánnych hlúčikov pred kostolmi ubúdalo. Možno preháňam, ale povedať na pracovisku, či priznať sa v diskusii, že som veriaci sa dnes niekedy takmer rovná vyhláseniu za blázna, sektára nenažranej cirkvi, homofóba a antiliberála. Nasleduje mĺkve ostrakizovanie. Tragické je, keď človek v kameňujúcom dave zahliadne povedomú tvár z večernej omše za totality.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nastala doba internetu, blogov, boja za zjednodušenie povolenia potratov a registrované partnerstvá. Prišla doba sitkomov a superstar, uvoľnenej morálky a nadupaných hlavohrudí. Doba peňazí a starnúcich arcibiskupov, doba pastirerskych listov pred voľbami a homosexuálnych škandálov za múrmi seminárov. Doba pornografie a Mela Gibsona. A o viere sa prestalo hovoriť úplne. Tí dvaja - traja vytrvalo blogujúci kňazi to na Slovensku nezachránia.

O skutočnej viere sa prestalo hovoriť aj medzi veriacimi. V spoločenstvách, ktoré za zatvorenými dverami premodlievajú ruženec, či chystajú letnú hrebeňovku, sa do hĺbky duše ide málokedy a rôzne duchovné obnovy a prezentácie „skúseností" sa dostávajú na hranice povrchného sektárstva: My sme tí vyvolení a tých „vonku" treba s láskou „prijať" a modliť sa za nich. A o viere sa naďalej nehovorí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovoriť o viere je totiž stále ťažšie a ťažšie. Viera nie sú „pátričky" zavesené na zrkadle „géčka". Viera nie sú ani kvetnaté frázy okorenené krížovými odkazmi na verše Písma. Viera nie je plamenný prejav proti eutanázii na rádiu Lumen ani stanovačka na farskom dvore. Viera je vnútorné rozpoloženie človeka, pocit spolupatričnosti s niečím, čo nás presahuje. S niečím, čo je naše najhlbšie vnútro, na čo nenachádzame slov.

A preto netreba o viere hovoriť, treba ju žiť...


foto: (C) Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom

Tibor Javor

Tibor Javor

Bloger 
  • Počet článkov:  370
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáFotografieVšeličoZamysleniaPotulky

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu