Načo ten cirkus okolo Ježiša

Militantní liberáli nájdu ďalšie dôvody, prečo treba s kresťanmi zatočiť a nepripustiť, aby sa vôbec ozývali. Kresťania totiž bránia vede a výskumu, najmä vraj medicínskemu, bránia aby sa lesby a gayovia mohli sobášiť a aby ženy dostali právo kedykoľvek ísť na potrat. Najbližšia dobrá príležitosť sa týmto militantným liberálom naskytne čoskoro. Blíži sa totiž Veľká noc a s ňou ten „nezmyselný kresťanský cirkus“ okolo Ježiša. Veď uvážte, oslavovať nejakú mŕtvolu vyvesenú na kríži! A ešte to tvrdenie o zmŕtvychvstaní. Smiešne. Sú to iste zmanipulovaní ľudia, ktorých ovláda vatikánska mafia, ktorá týmto usiluje o svetovládu.

Prečo vlastne kresťania, medzi ktorými je množstvo vzdelaných ľudí, veria tomu v čo veria? A prečo vyše polovica obyvateľov zemegule uctieva starozákonné posvätné texty? Prečo prevažná väčšina ľudí na tomto svete verí v nejakého boha? Ide tu o masovú mystifikáciu? Alebo o ovládanie mysle ľudí mimozemšťanmi?

Odpovede na tieto otázky liberáli a skeptici radšej nehľadajú. Takéto odpovede nie sú „in“. Pri ich vlastnej interpretácii liberalizmu im ani o žiadne odpovede ani nejde. Ide im o to, aby im nikto nehovoril do svedomia.  

Diptych "Paranoja 2" (C) Tibor Javor

Ateisti a agnostici nikdy nedokážu pochopiť, čo to znamená veriť v Boha. Poväčšine zastávajú názor, že čo nie je možné vnímať zmyslami alebo detekovať vedeckými prístrojmi, to neexistuje. V tomto svojom opojení matériou často zabúdajú, že napríklad ani tú najjednoduchšiu matematickú operáciu do ruky chytiť nemožno, tá je výsledkom abstraktného myslenia. O abstraktných konštrukciách filozofie a podobných disciplín ani nehovoriac. No a to, že človek je človekom preto, že si dokáže samého seba uvedomovať, pripisujú opätovne iba detekovateľným mozgovým prúdom.

Viera v Boha nie je podobná ani viere vedca, či jestvuje napríklad Higgsov bozón, alebo iná hypotetická častica. Jedni vedci veria, že áno, iní, na základe iného racionálneho vyhodnotenia faktov tvrdia opak. Táto ich viera, že ju objavia, je výsledkom rozumových úvah a matematických abstrakcií. Teda je to výsledok hmatateľného poznania podporeného vedeckými prístrojmi povýšený na hypotézu excelentnou prácou rozumu, teda tých merateľných prúdov v mozgu. Stále je to iba o matérii. 

Veriaci neveria na základe toho, že by si niečo naštudovali, alebo naučili v škole (iste určitá formácia na hodinách náboženstva jestvuje). Dospelý človek verí na základe svojich vnútorných citov, ktoré sa dajú ťažko racionálne artikulovať (áno, psychológovia by vedeli rozprávať) a má slobodnú vôľu tieto city mať, alebo potlačiť. A tieto pocity sú veľmi podobné tým, ako keď sa človek zamiluje. Veď hej, chémia, hormóny, povie ateista. Ale aj pre neho je za citmi lásky niečo viac, ako iba chémia.

Veriaci človek pocitovo vníma aj čosi človeka presahujúce. Čosi transcendentálne, čo prekonáva každú rozumovú konštrukciu. Čosi, čo pretrváva všetky zmeny vedeckých hypotéz a všetky dobe poplatné interpretácie výsledkov vedeckých experimentov. Čosi, čo je principiálnym zdrojom všetkých „podsystémov“ a je jedno, či to nazýva Brahma, Jahve, Alah, či Boh.

To, ako toto univerzálne transcendentno človek nazve, je opäť výsledkom práce rozumu, ktorý sa snaží nepomenovateľné pomenovať, popísať a prideliť mu nejaké vlastnosti. Také vlastnosti, ktoré by najlepšie zodpovedali pocitom pri jeho vnímaní. A tak sa dostávame cez metafory a obrazy, podobenstvá a sväté texty opäť na ľudskú úroveň vnímania zmyslami. Konečne aj Bibliu čítame zrakom.

Ak sa ateista, či agnostik dostane k takýmto textom, nedokáže ich pochopiť. Možno tak ešte tú prvú vrstvu často moralizujúcich príbehov, s ktorých vývodmi obvykle nesúhlasí. Vidí tu iba zodvihnutý prst. A nechápe načo vôbec celý ten cirkus okolo toho. Načo mešity, synagógy, načo kostoly, ornáty a rituály? Načo kvetnaté kázne, zvučiaci organ, kadidlo a sväté obrazy? A načo ten „cirkus“ okolo Ježiša? Veď je to predsa smiešne!

Zapnime si radšej Šehrezádu...