Ukradnutý Boh

Na túto tému bolo napísaných tisíce publikácií, výskumov z jednej či z druhej strany, a prebehlo nespočetné množstvo učených dišpút. Napriek tomu, že obidve náboženstvá uznávajú spoločné korene v Mojžišovej Starej zmluve, nedokážu sa nielen dohodnúť, na jej spoločnej interpretácii, ale ani sa pohnúť čo i len o krôčik vo svojom stanovisku. Snáď len kresťania sú voči židom tolerantnejší  a slovami svojho najvyššieho predstaviteľa sa ospravedlnili, a židia zasa vycenzurovali celé state hanobiace Ježiša z oficiálneho Talmudu.

Tento nezmieriteľný konflikt, pretrvávajúci dve tisícročia, vyzerá na prvý pohľad jednoducho: židia pohnali na kríž Ježiša, ktorého kresťania považujú za jednu z troch božských osôb a za spasiteľa. Tí však, čo prijali toto zjednodušujúce vysvetlenie, nikdy nepochopia nielen podstatu sporu, ale možno ani Ježiša samotného.

Židia tisíce rokov dodržiavajú Mojžišov zákon zapísaný do Tóry, ktorý bol údajne Bohom zjavený židovskému národu na hore Sinaj. Tóra je veľmi zložitý text, a bádatelia, ktorí ju dokážu čítať v hebrejskom origináli majú čo robiť s jej zvláštnou stavbou. S tórou a s jej prikázaniami mali problém už starí židia, a preto vytvorili v ústnej rabínskej tradícii celý systém jej výkladu. Táto „ústna“ Tóra bola neodeliteľnou súčasťou kódexu, podľa ktorého židia žili v Ježišových časoch, a bola neskôr zapísaná ako základ Talmudu. Ústna Tóra jasne definovala praktické príkazy, podľa ktorých bolo treba žiť, počínajúc predpismi na správne svätenie šabatu a pravidlami pre manželské sexuálne spolunažívanie končiac. Židia ju však mali akoby zapísanú „v srdci“ a dodržiavanie príkazov nebola pre nich obsesia, ale vyjadrenie ich vzťahu k Bohu.

A potom prišiel Ježiš. Bol Žid a vyznával a dodržiaval všetky písané ustanovenia židovského zákona. Niektorí bádatelia tvrdia, že mal veľmi blízko k vrstve farizejov, znalcov zákona a vykladačov Tóry. Sám chodil po synagógach a Tóru tiež vykladal. A tu sa začalo jadro konfliktu. Vykladal ju inak, a tomu učil aj svojich nasledovníkov, a jeho výklad sa stával stále populárnejší. Vtedy si poprední rabíni uvedomili, že Ježiš zavrhol vlastne tradíciu ústnej tóry. A tak oni zavrhli jeho. Stal sa v ich očiach nebezpečným buričom, rúcajúcim tisícročia starý systém, podľa ktorého židia žili.

Ako Ježiš vykladal Tóru a čo bolo v jeho výklade iné s dnes dá dozvedieť dosť ťažko. Ježišovo učenie bolo síce následne zaznamenané v evanjeliách, ale pôvodný význam jeho slov sa už dávno stratil pod tisícročnou škrupinou dogmatiky, scholastiky a redakčných úprav. Pôvodný význam sa dnes dá vytušiť iba porovnaním hlásaných princípov s novodobými majstrami. A poviem to otvorene, s majstrami , ktorých hanlivo označujeme za „ezoterikov“ či „mystikov“.

Ježiš zrejme staval na hlbšom poznaní ako rabíni. Ježiš preukázateľne (a to potvrdzujú aj vtedajší židovskí autori) ovládal sily, ktoré by sme dnes nazvali „mentálne technológie“ a konal nezvyčajné veci. Silou mysle uzdravoval, oživoval , chodil po vode a dokonca keď došlo víno na jednej oslave, tak premenil naň vodu.  Ježiš teda vysvetľoval Tóru pravdepodobne z pohľadu jej mystických princípov, poznaním ktorých sa človek nielen vnútorne oslobodzoval, ale dokázal aj konať nezvyčajné veci.

Možnože teda Ježiš v očiach rabínov prezrádzal „know how“, ktoré malo ostať bežným smrteľníkom skryté, možnože ich popudila jeho opovážlivosť vykladať Tóru v rozpore s tradíciou. Možnože mali úprimnú obavu, že sa naruší zabehnutý chod života, že národ znova zhreší a neminie ho ďalší boží trest. A preto ho museli umlčať. Ukradol im Boha...