Fotografia, teda aspoň tá dnes prezentovaná na internetových stránkach, je viac o technike fotoaparátu a následného spracovania v počítači ako o fotografii. Dokonca som sa na jednom portáli stretol s názorom, že na vznik dobrej fotografie nie je potrebný talent, stačí iba poznať funkcie digitálnej zrkadlovky, či digitálneho kompaktu. No, niečo asi na tom bude, veď dnešné fotoaparáty dokážu identifikovať najusmievavejšiu tvár na zábere a na ňu správne zaostriť...
Ako sa tak potulujem po fotografických portáloch sledujúc fotografickú katastrofu, ktorú tu spôsobil rozmach digitálnej fotografie, začínam mať obavy, že neviem fotiť. Fotografujem už desaťročia ale dnes už nechápem. Nechápem súčasný trend mainstreamovej amatérskej fotografie, ktorá smeruje čoraz viac k surrealistickým HDR oblakom a opúšťa tradičné postupy, prácu so svetlom a kompozíciu. Akosi mám pocit, že moje fotografie nasnímané na klasický film, nech by boli akokoľvek precízne komponované a mali akúkoľvek myšlienku, zaujmú menej, ako HDR nočné zábery Eurovey. Asi teda fotografujem „proti prúdu“. Nevadí. Pred nedávnom som si iba tak pre seba začal jeden čiernobiely fotografický projekt. Rozhodol som sa nafotografovať tých niekoľko uličiek starého mesta, čo ešte v Bratislave ostali, inak. Teda namiesto digitálu - starý analóg, namiesto farby - obyčajný čiernobiely film, namiesto ostrosti „od vidím do nevidím“ – neostrosť a namiesto akýchkoľvek úprav – surový sken negatívu. Projektu som dal názov „Mystická Bratislava“. A ako to vlastne vyzerá, posúďte sami. Budem vďačný za každý názor.
Viac fotografií na túto a podobné témy nájdete tu: Čiernobiele potulky Bratislavou
foto: (C) Tibor Javor
